Výživu roľníkov nedefinovali rôzne diéty ani špeciálne stravovacie návyky pri každodennom stolovaní.
Potraviny, ktoré zohrávali dôležitú úlohu v ich stravovaní, boli väčšinou pripravované zo surovín, ktoré si sami vyrábali.
V prípade potreby jedli vysokokalorickú stravu, keďže väčšina z nich robila ťažkú fyzickú prácu na poli, takže energia bola potrebná, no v chladnejších mesiacoch roka sa často postili.
Pár záberov, ktoré pripomínajú časy minulé, sme našli na facebooku a v tomto článku sa dozviete viac o stravovacích návykoch našich predkov.
Za čias našich prastarých rodičov bolo v roľníckych rodinách už zaužívaným zvykom jesť tri jedlá denne.
Hlavné jedlá boli vo všedné dni jednochodové a cez sviatky dvojchodové.
Priemerný všedný deň farmára začal o 8. hodine ráno výdatnými raňajkami, ktoré zvyčajne pozostávali z chleba, slaniny, tvarohu a cibule.
Poobede pri poľných prácach utíšili hlad výdatnejšou polievkou a večer okolo 9:00 bola večera.
Väčšinou išlo o hrach, ale domáca pani často čakala na manžela, ktorý sa vrátil z práce, s rôznymi druhmi kaší.
Už vtedy sa sviatky považovali za výnimočné príležitosti, a tak vtedy hrali hlavnú úlohu viacchodové menu.
Ten často pozostával z vývaru, vareného mäsa, kapusty či guláša a na stôl sa dával aj nejaký koláč.
Mimochodom, varené mäso sa často dopĺňalo omáčkou, napríklad kôprovou, paradajkovou.
V katolíckych rodinách sa za pôstne dni považovali pondelok, streda a piatok.
V takýchto prípadoch gazdiná pripravila nejaký druh cestovín.
Utorok, štvrtok a nedeľa boli mäsité dni a sobota bola charakteristická rýchlymi jedlami bez mäsa.
Počas zimných dní jedli iba dvakrát, keďže ťažká fyzická práca, ktorú vykonávali v lete, nebola v tomto období typická.
Bolo teda zrejmé, že jedlo už nebude také výživné.
V tomto ročnom období sa vynechávali raňajky, obed sa posúval na 9-10 hod a večera sa podávala neskoro popoludní medzi 16-18 hod.
Ak sa pozrieme na hlavné jedlá určené na bezmäsité pôstne dni, najčastejšie to boli varené cestoviny s tvarohom posypané makom a v dňoch mäsa bola neomylne obľúbená kapustnica a plnená kapusta spolu s gulášom a prívarkom.
Mimochodom, zásobovanie mäsom bolo zabezpečené chovom ošípaných, ktoré sa po zabití konzervovali údením.
Podobne ako mäso, aj čerstvé mlieko a kravský tvaroh pochádzali z domácej farmy.
Prvý sa pridával do kukuričnej a prosovej kaše a druhý do uvarených cestovín.
Hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, patizón a neskôr zemiaky sa používali na prípravu polievok a prívarkov, ak bol sviatok, robili sa koláče a koláče ako dezert.
Bonus: Starodávny recept na „Strasanku“
Pýtate sa, prečo Strasanka? Prečo celám kastrólom sa na konci musí zatriasť, aby sa všetky chute prepojili. :-)
Potrebujeme:
1 kg zemiakov
1 veľkú cibuľu, 1 menšiu
500 g kyslej kapusty
1 malú mrkvu
Bravčovú masť
1 ks klobásy
100 g slaniny
Mletú červenú papriku, rascu, čierne mleté korenie
Kyslú smotanu
Postup:
Do hrnca si dáme variť nové zemiaky v šupke, keď sú uvarené, scedíme a ošúpeme.
Na bravčovej masti si opražíme nakrájanú cibuľu.
Keď už má cibuľka zlatohnedú farbu, pridáme k nej nadrobno nakrájanú mrkvu, kyslú kapustu, dochutíme soľou a koreninami. Na samostatnej panvici opražíme ďalšiu menšiu cibuľku, slaninku a klobásku – pridáme rascu.
Opražené mäsko pridáme do hrnca s kyslou kapustou a na záver pridáme nakrájané zemiaky. Hrniec prikryjeme pokrievkou a poriadne s ním zatrasieme, aby sa nám všetky suroviny premiešali.
Prajeme vám dobrú chuť! :-)
Dobré médiá