Zodpovedný rodič dokáže potešiť svoje dieťa bez toho, aby ho rozmaznával a už od malička mu treba dávať určité pravidlá a limity.
Syndróm rozmaznaného dieťaťa, ktorý sa vyznačuje špecifickým správaním, je čoraz viac predmetom záujmu odborníkov v detskom veku.
Dieťa berie všetko, čo jeho rodina robí, ako samozrejmosť.
Portál santeplusmag si posvietil na niektoré výchovné metódy, o ktorých sa dozviete nižšie v článku.
Mnoho rodičov má problém povedať svojim deťom „nie“!
Avšak slovo „nie“ sa v určitých situáciách stáva povinným.
Plač, krik, hnev na verejnosti... touto skúškou museli prejsť mnohí rodičia napríklad v supermarkete.
V snahe upokojiť dieťa môže v týchto situáciách rodič často podľahnúť a ustúpiť.
Podľa psychológa Stephana Valentina vzdanie sa nerobí dieťaťu láskavosť a preto radí rodičom, ako vychovávať svojhlavé dieťa.
Podľa odborníkov musíte povedať „nie“ bez pocitu viny .
Ako charakterizovať rozmaznané dieťa?
Vychovávať dieťa tak, že mu doprajete každý jeho rozmar, z neho môže urobiť rozmaznaného frajera.
Stáva sa detským kráľom, ktorý vodí svojich rodičov za nos.
Ako to spoznáme?
- Svojou večnou nespokojnosťou. Rozmaznané dieťa má zlaté pravidlo, že sa nikdy neuspokojí s tým, čo má, a musí to dať najavo všetkým naokolo;
- Svojím egocentrizmom. Všetko sa točí okolo „ja“ a najmä jeho potrieb a túžob;
- Svojimi rozmarmi, ktoré spúšťajú obrovský hnev, ktorý sa niekedy vymkne kontrole, keď nemôže dostať to, čo chce;
- Neakceptuje, že mu bolo povedané „nie“. Toto „nie“ vnútorne odmieta, aj keď chce túto hračku alebo predmet v obchode.
Vaše odmietnutie veľmi rýchlo vyústi do hlasných protestov a dostane vás do trápnej situácie.
Pre všetky tieto dôvody je nevyhnutné nepodľahnúť rozmarom dieťaťa a stanoviť mu limity, ktoré sa neprekročia vyslovením jasného „nie“.
Hranice, ktoré sa nesmú prekračovať
Nie je vždy ľahké odolať dieťaťu a niektorí rodičia, aj keď sa im to podarí, sa nakoniec cítia vinní a myslia si, že boli príliš krutí.
Podľa psychológa však musíte vedieť povedať „nie“, aby si dieťa osvojilo predstavu o neprekročených hraniciach.
V tejto súvislosti vysvetľuje, že rodičia sú povinní naučiť svoje dieťa pravidlám a limitom, aby ich neprekračovali, ani v spoločnosti a ani v rodine.
Podľa špecialistu je to pozitívna autorita.
Tým, že sa batoľa niekoľkokrát stretne s týmito zákazmi, nakoniec sa rozhodne prestať trvať na tom.
Aby to však fungovalo, „nie“, ktoré povedia rodičia, musí byť neoblomné, pričom sa musia postaviť na úroveň dieťaťa a pozerať sa mu priamo do očí, radí odborník.
Najdôležitejšie je, že nie musí zostať nie.
Psychológ navyše nezabudol dodať, že je potrebné dieťaťu vysvetliť dôvod odmietnutia.
Bez toho, aby sme zachádzali do dlhého a zložitého vysvetľovania, je možné ho jednoduchým a stručným spôsobom prinútiť pochopiť dôvody, ako aj nebezpečenstvá a problémy spojené s odmietnutím.
Ak vezmeme ako príklad sladkosti, musíme dieťaťu vysvetliť, že cukor by sa nemal zneužívať, pretože je zdraviu škodlivý a môže viesť k priberaniu, tak, že si osvojíme ich vlastný jazyk, aby DOBRE rozumeli.
Akým chybám sa treba za každú cenu vyhnúť?
Pri zavádzaní limitov pre dieťa musia ťahať rodičia za jeden povraz a musia tvoriť jednotný tím, pričom odpoveď musí byť na oboch stranách rovnaká.
Pretože inak bude dieťa v pokušení posunúť hranice.
Okrem toho musia limity zodpovedať schopnostiam a chápaniu dieťaťa, aby ich bolo schopné prijať.
Okrem toho psychologička a spisovateľka Rosa Jove vo svojich knihách rodičom radí, aby svojmu dieťaťu vždy hovorili, že ho majú radi, aj keď má niektoré veci zakázané.
Používanie nehy vám pomáha komunikovať s ním plynulým spôsobom.
Veľa šťastia!
Dobré médiá