Napadlo by vám niekedy, že závodné stravovanie mohlo byť vedným odborom?
Vzorom bol v 50. rokoch Sovietsky zväz, kde sa spoločným stravovaním a jeho vplyvom na pracovný výkon seriózne zaoberali niekdajší miestni ideológovia.
O spoločné stravovanie sa v druhej polovici 19. storočia začali starať rôzne robotnícke spolky.
Portál toprecepty priniesol viac informácií z tejto doby, ktoré si možno niektorí ešte pamätajú.
Napríklad v roku 1869 bola založená kuchyňa a obecná jedáleň v pivovare v pražskej „Dlouhé třídě“.
Účelom bolo robotníkom šetriť čas a peniaze – a to sa podarilo.
Za polievku, mäso a prílohu zaplatili 16 grajciarov.
Ak niekto nemal na celý obed, kúpil si buď len polievku alebo samotnú prílohu.
Polievky v ponuke boli buď slížová alebo hovädzia s krúpami, ako príloha sa podávala väčšinou šošovica, slíže, knedľa, halušky a pod.
Pre ilustráciu – murársky robotník si zarobil vtedy v priemere 60 grajciarov za týždeň a obyčajný nádenník okolo 20 za týždeň.
V prvej polovici 20. stroročia začali veľké fabriky zariaďovať závodné jedálne.
Motiváciou bolo zvýšenie efektivity práce.
„Myslime predovšetkým na zažívacie a vylučovacie ústrojenstvo. Ráno naplňme dokonale prázdny žalúdok a vyprázdnime sa. Nemusíme tak myslieť dopoludnia ani na reštauráciu, ani na toaletu,“ hovoril Tomáš Baťa starší, zakladateľ obuvníckeho priemyslu v bývalom Československu.
Z tohto výroku vyplýva, že začiatkom 20. storočia začal závodné jedálne zariaďovať aj Tomáš Baťa starší.
Nešlo však o jedálne ako ich poznáme dnes.
Sledujte nás na Google News
po kliknutí zvoľte „Sledovať“