Naši predkovia sa riadili chodom prírody omnoho viac, ako dnes my. Niektoré sú však natoľko nadčasové, že sa ich oplatí poznať aj dnes.
Pokyny našich predkov v záhrade – čo robiť po lete?
Skôr ako vysadíte cesnak po lete
Ak nemáte inú možnosť a musíte cesnak vysadiť na lôžka, kde predtým bola koreňová zelenina, po zbere úrody vysaďte na tieto miesta Viku Siatu. Dobre rastie aj počas krátkych dní a je odolná aj proti chladnejšiemu počasiu. Má schopnosť obnovovať kvalitu pôdy a čo je najdôležitejšie, navráti do nej dusík.
Túto zeleninu nikdy nevyberajte zo zeme – ani keď je po úrode, ani keď začne schnúť!
Neviem, ako to môji starkí mohli vedieť, kedže nemali žiadne znalosti z biológie, ale asi dlhoročnou skúsenosťou prišili na to, že táto vec v záhrade jednoducho funguje. Existujú totiž druhy zeleninovej vňate, ktoré najskôr nasýtia naše žalúdky a potom dokážu vyliečiť pôdu v záhrade. Hovoríme o hrášku, fazuli – keď skončí ich čas a začnú žltnúť, nevyťahujte ich z pôdy, bola by to chyba. Dedo ich nechával tak ako sú, prípadne ich len zastrihol, to najdôležitejšie je ukryté v ich koreňoch. Korene dokážu pôdu pôdu vyživiť a obohatiť o nesmierne cenné látky. Vždy keď sme na toto miesto na ďalší rok zasadili doslova vystrelili z pôdy. Keď sme nasadili na to miesto listovú zeleninu, alebo rajčiny či papriku, boli najkrajšie široko ďaleko. Odporúčam to každému, funguje to lepšie ako umelé hnojivá, príroda si pomôže sama.
Prečo to funguje?
Tento fenomén má aj svoje odborné vysvetlenie: V koreňoch hrachu, bôbu, fazule či sóje žijú zvláštne druhy baktérií, ktoré premieňajú látky zo vzduchu na výživu pre pôdu. Výživa je pritom v podobe, ktorá je najprijateľnejšia pre korene rastlín a rastliny ju dokážu využiť naplno (to sa vám s hnojivom nikdy nepodarí). Baktérie v koreňoch pracujú po zbere úrody ešte intenzívnejšie, pretože rastlina sa po zbere už nevyčerpáva na produkciu plodov. Vtedy pôsobia ako super-hnojivo pre vašu pôdu.
Akú cibuľu vysadiť po lete?
Naši predkovia používali cibuľu perlovku – zasadili na jeseň a na jar mali krásnu prvú úrodu. Počas zimných mesiacov je cibuľu dobré prikryť vetvičkami, vrstvou rašeliny alebo popadaným lístím. Zlepšíte termoreguláciu v pôde a cibuľa nevymrzne. Ak je zima mierna, netreba prikrývať.
Keď vysadíte cibuľu sem, bude mať silnejšiu chuť a bude voňavejšia
Ak cibuľu vysadíte tam, kde bola predtým zasadená kmeňová zelenina, urodia sa vám malé plody. Najlepšie podmienky sú pre jesennú cibuľu na mieste, kde bola predtým už spomínaný hrach, rajčiny rajčiny, dyňa, alebo uhorky. Ak nemáte inú možnosť, ako zasadiť cibuľu na miesto po koreňovej zelenine, vysaďte na tieto miesto najskôr spomínanú rastlinu Viku Siatu.
Pár starých múdrostí
Keď breza listy otvorí, o týždeň môžeš vysádzať priesadu na roli
Táto múdrosť sa zachovala na základe dlhoročných pozoraní našich predkov. Breza a jej otvorené listy boli ukazovateľom dlhodobého oteplenia v prírode. Keď breza otvorila listy, zároveň sa neočakávalo, že ešte príde ochladenie.
Ak sa na dube otvára list, každému chlapovi treba na štuky ísť!
Táto múdrosť vychádza z pozorovania rybárov, ktorý si rybolovom zabezpečovali obživu pre seba a svoje rodiny. Starí rybári doteraz tvrdia, že šťuky berú najlepšie vtedy, keď začínajú pučať listy na duboch.
Keď triesku z osiky dáte do suda s kapustou, máte istotu, že neskysne
Jeseň je časom prípravy sudovej kapusty. Podľa starých prísloví, ak nechcete, aby zkysla, stačí dať do suda aj triesku z osiky. Nie je to však len povera bez obsahu, tieto vlastnosti drevo z Topoľa osiky skutočne má. Antiseptické vlastnosti tohto dreva sa používali na uchovanie potravín v čerstvom stave.
Keď je orechov veľa a po hubách ani stopy, bude zima bohatá na sheh
Tento zvláštny jav si zaznamenávali ľudia pred príchodom najzasneženejších zím. Orechy sa prehýbali pod ťarchou úrody a naopak v lese nebolo húb. Naši predkovia vtedy vedeli, že je čas pripraviť sa na kopy snehu.
Ak napadne sneh na višňové listy, čoskoro zíde a výrazne sa oteplí
Ak sa višňa ešte mala na korune listy, ktoré nestihla na jeseň zhodiť, predkovia vedeli, že čoskoro príde odmäk a nastane oteplenie. Môže za to dlhoročné pozorovanie jesennej prírody.
Ak je vo dvore breza, blesku sa netreba báť!
Naši predkovia si všimli, že do brezy nikdy neudrie blesk. Preto vysádzali brezy do blízkosti domov, aby sa nemuseli obávať besnenia búrok. Ak na dvore nebola, ako ochrana sa používali aspoň konáre brezy, ktoré boli v podkroví. Naši predkovia verili, že breza dokáže odpudzovať blesky.
Každý pozemok má svoju vlastnú mikroklímu: južný, východný, západný, severný sklon, blízku alebo vzdialenú vodnú nádrž, miesto chránené zo všetkých strán alebo v otvorenom teréne, nížina, kopec a mnoho ďalších faktorov. Práve z týchto vlastností sa dá presne určiť doba siatia. Dá sa to určiť podľa nezakvitnutých kríkov a stromov a podľa teploty pôdy v ich blízkosti.
Rady kedy-čo sadiť
– Obilniny sa sejú v období, keď sa prebúdzajú púčiky na stromoch. Sejba sa dokončuje, keď sú listy úplne sformované.
– V období, keď lieska spustí „náušnice“ je čas obrábať pôdu a siať skoré plodiny ako hlávkový šalát, cibuľu, šťaveľ, špenát, petržlen, reďkovku, mrkvu, zeler, hrášok.
– Sejba strukovín sa spája s dubom. Rozpustil sa dub, je čas siať strukoviny.
– Aj presádzanie stromov má svoje obmedzenia. Keď sa zazelenajú brezy, je čas s presádzaním skončiť.
– S vysádzaním priesad počkáme až kým nezakvitne vŕba.
– Mrkvu sadíme, až keď rozkvitne ostrica.
– Zemiaky vysádzame až keď rozkvitne čremcha.
– Keď sa objavujú prvé žaby, vtedy vieme, že nastal ten správny čas na sejbu kukurice.
– S rozkvitnutými snežienkami vieme, že jar je za rohom. No s prvými snežienkami sa začína aj sejba papriky, paradajky, artičoky či kalerábu v skleníkoch alebo v pareniskách.
– Pór s pažítkou sejeme, keď rozkvitnú krókusy.
– Prvé fialky sú indikátorom toho, že je čas siať mrkvu a petržlen.
– Rozkvitnuté narcisy nám zase pripomínajú, že je čas siať reďkovku, kapustu a kaleráby.
– Keď rozkvitne gaštan, je čas siať fazuľu, cviklu, čiernu reďkev či letnú reďkovku.
– Letný šalát sejeme, keď rozkvitne orgován.
– Uhorky, tekvice, bôb a sladkú kukuricu sejeme, keď kvitnú pivonky a kaliny.
– Ružičkový kel vysádzame, keď rozkvitne baza.
Mnohí meteorológia sa pri predpovedí počasia mýlia. Nikdy sa nedá s presnosťou určiť, aké bude počasie. No príroda predpovede nepotrebuje, tá má svoje vlastné.
Praktické rady do záhrady
Predkovia majú v talóne aj perfektné rady pre vašu záhradu, ktoré sa oplatí poznať aj dnes. Poriadia vám napríklad aj to, ako využiť veci, o ktorých ste si mysleli, že sú vo vašej záhradke problémom!
Krtinec sa dá geniálne využiť
Už naši predkovia vedeli, že zemina z krtincov pochádza z takej hĺbky, v ktorej sa nenachádzajú zárodky plesní, či iných chorôb a ani škodcovia (keďže krtko by ich spoľahlivo zničil). Túto pôdu preosiali a pridávali do črepníkov na pestovanie kvetov a používali aj na výsev zeleniny alebo vysádzanie najrôznejších rastlín.
Poškodené dreviny sa dajú zachrániť
Glejotok vedeli naši predkovia zlikvidovať a zachrániť tak veľmi cenné kôstkoviny v záhradách. Stačí, ak postihnutú kôru vyrežete a ranu potriete drvenými šalviovými listami, ktoré pôsobia ako dezinfekcia. Rovnako úspešne môžete na dezifekciu použiť obyčajný ocot.
Koniec mravcov
Naši predkovia vedeli, že mravce neznášajú aromatickú vôňu. Preto im do mraveniska vtláčali paradajkové lsity, bazové kvety alebo klinčeky. Mravenisko bolo o pár dní celkom fuč.
Zázrak s menom vŕba!
Poobzerajte sa, či na svojom pozemku, alebo pred domom nemáte vŕbu. Podstata triku totiž tkvie v tom, že pre zakoreňovanie využijete drevenú hmotu vŕby. Všetko, čo potrebujete je 15 až 20 vetvičiek akejkoľvek odrody vŕby a nádoba s vodou.
Ako na to?
Umiestnite narezané vetvičky do nádoby a zalejte mierne vlažnou vodou. Nechajte ich minimálne 24 hodín vo vode (odporúča sa však aj 48 hodinový pobyt), potom vetvičky vyberte a do takto získaného roztoku ponorte na jeden deň odrezky, ktoré chcete zasadiť. Po uplynutí tejto doby ich zasaďte na miesto, ktoré ste si vybrali. Prírodný zakoreňovací roztok je možné uchovať na chladnom mieste, alebo priamo v chladničke po dobu jedného mesiaca bez straty účinku. S odrezkami dokáže skutočne ohromné veci. Vyskúšajte tento starý, overený recept.
Popol a voda
Dajte do vedra 500 g dreveného popola a zalejte ho 5 l vriacej vody. Počkajte, kým popol klesne ku dnu a dolejte ďalších 5 litrov vody izbovej teploty (ideálna je dažďová voda). Nechajte úplne vychladnúť a použite na zalievanie paradajok a ďalšej zeleniny. Ide o výborné prírodné hnojivo
Žihľava ochráni vašu záhradu
Žihľavový kvas alebo žihľavové pivo je pre rajčiny veľmi užitočné. Zálievka z tejto rastlinky chráni rajčiny pred škodcami, hubovými ochoreniami a poskytuje im skvelú výživu. Žihľavu natrháme do 10-litrového vedra (použijeme stonky, listy aj korene), zalejeme dažďovou vodou vyhriatou na slnku a necháme 7-10 dní na slnku. Na zálievku používame výluh zriedený s vodou v pomere 1:10. Žihlavový výlouh je výborný aj na rastliny napadnuté voškami.
Starý recept, ktorý posilňuje rastliny a zvyšuje ich produktivitu
Odvar z cibuľových šupiek je vynikajúcou výživou pre uhorky, tekvice, cuketu, zemiaky, mrkvu, reďkovky, kapustu, aj paradajky. Vďačné za túto výživovú bombu však budú aj ovocné stromy a kríky. Odvar pripravíme tak, že do smaltovaného vedra vložíme niekoľko plných hrstí šupiek, zalejeme vodou a preložíme na plameň. Privedieme do varu, prikryjeme pokrievkou a zložíme z plameňa. Odvar necháme niekoľko dní stáť a potom používame na zalievanie zeleniny (môžeme zalievať priamo na listy). Ja riedim s dažďovou vodou, ale môžete aj s odstátou vodou z vodovodu – na jedno veľké vedro približne 1-1/2 l odvaru.
Chren ochráni jablone a hrušky pred plesňovým ochorením
Monilióza, ktorá sa objavuje na stromoch vám môže zničiť celú budúcu úrodu. naši predkovia dobre vedeli, ako ju liečiť už na začiatku. Stačí, ak nastrúhate 300 g chrenu, zalejte ho 1 l horúcej vody a nálev necháte celý deň lúhovať – 24 hodín. Potom sceďte a zrieďte prevarenou vodou v pomere 1 : 10. Roztok aplikujte každých 14 dní na stromy v čase kvitnutia, aj krátko pred kvitnutím aj po ňom.
Postrek proti pásavke zemiakovej z orechových listov
Na prípravu potrebujeme 1 kg orechových listov (čerstvé orechy zo stromu vlašského orecha) a 10 l dažďovej vody. Zmiešame, necháme lúhovať týždeň a potom používame ako postrek na zelené časti zemiakov. Rovnako môžete vytvoriť aj postrek z už spomínaného brezového popola – 2 až 3 hrste popola rozmiešame v 10 l vody, necháme pár hodín odležať a používame ako postrek.
Dobré médiá