Jedným z najdôležitejších faktorov pre správny rast rastlín je dostupnosť makro živín a mikro živín.
A tieto dva faktory priamo súvisia s hodnotou pH.
Témou tohto článku je vplyv pH na šľachtenie rastlín a ich úrodu.
Vďaka youtube kanálu Výroba ovocia a zeleniny sa dozviete užitočné informácie, ktoré vám môžu pomôcť pri pestovaní vašich plodín.
Je dobre známe, že kyslosť pôdy ovplyvňuje rast rastlín, úrodu, aj produktivitu rastlinnej výroby.
Kyslosť pôdy môže narúšať úspešný vývoj rastlín a priamo ovplyvňuje dostupnosť živín v nej obsiahnutých.
Meranie pH pôdy môže pomôcť pestovateľom lepšie pochopiť dostupnosť živín, uvoľnenosť pôdy a typy rastlín, ktoré v nej možno pestovať.
Čo sa týka pH pôdy, závisí od rôznych faktorov.
Alkalické pôdy sa vyznačujú akumuláciou rozpustných solí a uhličitanov, pričom sa často nachádzajú v oblastiach bohatých na vápencové horniny.
Kyslé pôdy sa vyznačujú prítomnosťou voľných vodíkových iónov a hliníka, ktoré vznikajú v dôsledku kyslých dažďov, pridávania hnojív a rozkladu organickej hmoty.
Kyslosť ovplyvňuje dostupnosť živín pre rastliny.
Rastliny totiž dokážu absorbovať živiny z pôdy len v príslušnom rozsahu pH.
Preto sa môže stať, že prvku je v pôde dostatok, avšak rastlina ho nedokáže absorbovať.
Pôdy s pH v rozsahu medzi 4,0 a 5,0 sa považujú za veľmi kyslé.
Zvyšuje sa v nich rozpustnosť minerálov, ako je hliník, železo a mangán, ktoré sa môžu stať pre rastliny toxickými.
Zlá úrodnosť kyslých pôd je spôsobená aj zníženou dostupnosťou alebo nedostatkom vápnika, horčíka, fosforu a niektorých stopových prvkov v absorpčnom komplexe pôdy.
Kyslosť nezodpovedá práci baktérií, hromadia sa v nej huby a fulvové kyseliny, čo má veľmi škodlivý vplyv na úrodnosť pôdy.
Na druhej strane nie je pozitívna ani výrazná zásaditosť pôdy, pretože blokuje väčší počet mikro elementov, urýchľuje mineralizáciu organickej hmoty a podporuje vznik niektorých chorôb rastlín.
Je známe, že vápno ovplyvňuje štruktúru pôdy.
Ťažké hlinité pôdy nevhodné na pestovanie premieňa na ľahšie a sypkejšie.
Vápno má schopnosť koagulácie, preto je schopné viazať malé čiastočky pôdy (íl), čím sa stávajú väčšími časťami.
Vznikne tak drobivá štruktúra, ktorá je žiadúca pre každý typ pôdy, pretože je v nich vhodný vodno-vzduchový a teplotný režim.
Za veľmi zásadité sa považujú pôdy s hodnotou pH vyššou ako 8,0 a 9,0.
V takých pôdach nie sú živiny rozpustné, ani dostupné pre rastliny.
Hoci optimálne pH závisí priamo od druhu pestovanej rastliny, väčšina rastie na pôde, ktorá je mierne kyslá.
Vzorky pôdy by sa mali pravidelne analyzovať, aby sa v prípade potreby vykonala účinná kalcifikácia a určilo sa, koľko materiálu je potrebného na vápnenie.
Väčšina rastlín má najlepšie podmienky pre rast v mierne kyslých alebo neutrálnych pôdach.
Stanovenie pH pôdy
Stanovenia pH pôdy je spôsob vyjadrenia kyslosti alebo alkalickej pôdy.
Zvyčajne sa meria pomocou vodného extraktu, kde pH 7 je neutrálne.
Pôdy pod 7 sú kyslé a pôdy nad 7 alkalické.
Väčšina poľnohospodárskej pôdy má pH medzi 6 a 7,5.
Veľmi kyslé pôdy s pH nižším ako 4, nie sú vhodné na poľnohospodárske účely.
Spôsoby, ako vyriešiť kyslosť pôdy
- Dôležité je analyzovať pôdu pred výsadbou, aby sme vedeli vybrať vhodné plodiny podľa nároku na pH pôdy.
- Vykonanie kalcifikácie pôdy pred výsadbou.
Kalcifikácia pôdy sa môže vykonávať vápnením, ktoré radikálne mení biogenitu pôdy a posúva rovnováhu tvorby a rozkladu humusu v smere zvýšenej mineralizácie.
Vápnenie treba oddeliť od hnojenia inými hnojivami, najmä ak ide o veľmi aktívne vápenné hnojivo.
Organické hnojenie by malo byť operáciou, ktorá nasleduje po kalicifikácii v intervale asi 3 – 4 týždňov.
Inak môže dôjsť k škodlivým následkom.
Viac informácií sa dozviete v priloženom videu.
Veľa šťastia!
Dobré médiá