Naši starí rodičia nemali v garáži náhradnú chladničku ani vykurovanú pivnicu plnú políc. Mali však niečo, čo im pomáhalo uchovávať úrodu počas celej zimy – zem. Už niekoľko desiatok centimetrov pod povrchom zostáva teplota pomerne stabilná a chráni zeleninu pred prudkými výkyvmi počasia. Práve tento princíp môžete využiť aj dnes, a to pomocou obyčajnej kovovej nádoby, lopaty a suchej slamy.
Nepotrebujete klasickú koreňovú pivnicu ani veľký pozemok. Stačí vhodné miesto v záhrade a jedno popoludnie na prípravu. Takto môžete uchovávať mrkvu, cviklu aj zemiaky a mať ich poruke aj vtedy, keď už záhradu pokryje sneh.
Prečo funguje skladovanie zeleniny pod zemou?
Koreňová zelenina potrebuje na dlhodobé skladovanie chladné, tmavé a vlhké prostredie, v ktorom však nemrzne. Mrkve a cvikle vyhovuje teplota približne 0 až 4 °C, zatiaľ čo zemiakom prospieva o niečo teplejšie prostredie, približne 3 až 7 °C.
Bežná chladnička síce poskytuje nízku teplotu, ale vzduch v nej býva príliš suchý. Mrkva preto môže už po niekoľkých týždňoch strácať pevnosť a vädnúť. Naopak, v teplej kuchynskej skrinke začínajú zemiaky rýchlejšie klíčiť.
Pôda má v tomto smere výhodu. Udržiava pomerne stabilnú teplotu, zachováva vlhkosť a zároveň chráni zeleninu pred svetlom. Kovová nádoba navyše predstavuje pre myši a hraboše účinnú prekážku, pretože cez jej steny sa nedokážu prehrýzť. Voľnejšie nasadené veko zároveň bráni prenikaniu dažďovej vody a topiaceho sa snehu.
Čo budete potrebovať?
Na vytvorenie jednoduchej podzemnej pivnice si pripravte:
- pozinkovanú kovovú odpadkovú nádobu s objemom približne 75 až 115 litrov a dobre priliehajúcim vekom,
- lopatu,
- dostatočné množstvo suchej a čistej slamy,
- hrubú čiernu plastovú fóliu alebo plachtu,
- niekoľko tehál alebo ťažkých kameňov,
- vysoký kolík a pásik výraznej látky,
- trochu štrku na dno kvôli odvodneniu (voliteľné),
-
vŕtačku na vytvorenie niekoľkých malých otvorov v dne nádoby (voliteľné).
Dôležité je použiť kovovú nádobu, nie plastovú. Plast môže v silnom mraze popraskať a hlodavce sa cez neho dokážu prehrýzť.
Vyberte vhodné miesto a vykopte jamu
Najskôr nájdite miesto, na ktorom sa dobre odvádza voda a pôda nezostáva premokrená. Vyhnite sa nízko položeným častiam záhrady, kde sa po daždi alebo topení snehu hromadí voda. Ak by nádoba stála v kaluži, zelenina vo vnútri by mohla zvlhnúť a začať hniť.
Vhodnejšie je tienisté miesto pri plote alebo budove než priestor vystavený priamemu slnku. Pôda tam zostáva chladnejšia a teplota v nádobe menej kolíše.
Ako hlbokú jamu vykopať?
Vykopte okrúhlu jamu, ktorá bude o niečo širšia než kovová nádoba. Hĺbku prispôsobte jej veľkosti tak, aby po vložení zostal nad povrchom pôdy iba horný okraj nádoby, približne 5 až 10 centimetrov.
Pri bežnej nádobe to znamená jamu hlbokú približne 60 centimetrov. Vykopanú zeminu si odložte vedľa, pretože ju neskôr použijete na zasypanie priestoru okolo nádoby.
Ak chcete zlepšiť odvodnenie, môžete do dna kovovej nádoby vyvŕtať niekoľko malých otvorov. Na dno jamy následne nasypte približne 5 centimetrov štrku.
Nádobu vložte do pripravenej jamy. Podľa potreby ju mierne nakloňte, aby pevne zapadla. Priestor okolo vonkajších stien dôkladne zasypte zeminou a utlačte ju tak, aby nezostali žiadne medzery.
Pred uskladnením správne pripravte zeleninu
Rovnako dôležitá ako samotná nádoba je aj príprava úrody. Skladujte iba zdravú a nepoškodenú zeleninu. Jeden nahnitý kus môže postupne poškodiť aj ostatné plody, ktoré sa ho dotýkajú.
Mrkva a cvikla
Z mrkvy a cvikly najskôr odstráňte zelenú vňať. Odrežte ju alebo odkrúťte približne 2,5 centimetra nad koreňom. Ak by ste vňať ponechali, naďalej by odoberala zo zeleniny vlhkosť.
Sledujte nás na Google News
po kliknutí zvoľte „Sledovať“