Za socializmu sa žiaci okrem vzdelávania učili v škole aj pracovať: Záhrada, práca s drevom a varenie patrili do nášho rozvrhu hodín!

Za socializmu bol život na Slovensku úplne iný, ako dnes.

Mnohí sa určite zhodnú na tom, že to bola doba plná nedostatkov.

Nájdu sa však aj svetlé stránky, ktoré táto doba priniesla a jednou z nich bolo určite budovanie pozitívneho vzťahu k práci.

Ako môžete vidieť na týchto fotografiách z facebooku, deti boli vedené k pracovitosti už na základných školách a rôzne praktické činnosti a zručnosti boli aj súčasťou vyučovania.

Ako sa v tých časoch učili školáci pracovať?

Rozvrh hodín od 1. do 8. ročníka zahŕňal pracovné hodiny.

V nižších ročníkoch počas týchto hodín deti spravidla vyrábali rôzne produkty z papiera, lepenky a látky.

To znamená, že sa naučili pracovať s nožnicami, lepidlom, ihlou atď.

Od 4. ročníka sa robotnícke vyučovanie pre dievčatá a chlapcov konalo oddelene.

Dievčatá sa učili variť, šiť, opravovať odev a chlapci sa naučili zručnosti pri práci s tesárskym náradím.

Žiaci 7. – 8. ročníka si mohli bez problémov vyrobiť taburetku, búdku pre vtáčiky alebo poličku.

Moderní ľudia to budú pravdepodobne považovať za úplne neprijateľné.

Niekoho môže pobúriť, že boli ženy vedené k tomu, aby boli dobré gazdinky.

Keď sa však na to pozriete z iného uhla, tieto zručnosti sa zídu v živote každému.

Nie nadarmo sa hovorí, že remeslo má zlaté dno a čo sa týka varenia, či domácich prác, praktické zručnosti nikdy nie sú na škodu.

Schopnosť pracovať vlastnými rukami by nikdy nemala „vyjsť z módy“.

Preto by sa pracovné hodiny mohli vrátiť, ale, samozrejme, prepracovaním učebných osnov.

Pestovateľské práce

Na rozvrhu hodín nechýbali ani pestovateľské práce.

Školy mali väčšinou vlastné hriadky, či záhony kvetov, o ktoré bolo potrebné sa postarať.

Deti sa tak učili pestovať jednotlivé plodiny, trhala sa burina, sadilo sa, aj sialo.

Rastlinky bolo samozrejme potrebné polievať a nakoniec sa zberala úroda.

Niekedy sa dokonca sadili aj stromy.

Upratovanie

Pre moderných rodičov je pravdepodobne ťažké si to predstaviť, ale kedysi na školách udržiavali poriadok v triedach samotní študenti.

Za poriadok boli zodpovední predovšetkým týždenníci, ale pomáhať musela celá trieda.

V školách boli aj upratovačky, ale tie upratovali chodby, toalety a spoločné priestory.

Okrem toho sa v školách niekedy konali upratovacie dni, kedy každá trieda vykonala „veľké“ upratovanie, umývanie stolov, parapetov a pod.

Na jednej strane to možno nazvať zneužívaním detskej práce.

Na druhej strane deti, ktoré samy upratujú, budú samostatnejšie a pracovitejšie.