Žltá cibuľa má spomedzi všetkých druhov najtvrdšiu šupu a najširšie mäsité vrstvy. Žltá cibuľa sa upravuje sa všetkými druhmi tepelnej úpravy. Ak ju používate do studenej kuchyne, odporúča sa siahnúť po Španielskej odrode žltej cibule, ktorá je jemnejšia a aj v surovom stave u nej prevažuje sladká chuť nad trpkou.
V našich končinách je cibuľa neodmysliteľná do gulášov, na prípravu mäsa, do omáčok, nátierok, domácich polievok, tlačenky, marinád, sviatočných šalátov alebo do najrôznejších zeleninových alebo mäsových zmesí. Kedže sa v našich zemepisných šírkach rozlíšila najviac, najčastejšie ju používame aj ako náhradu za zvyšné dva druhy cibule.
Biela cibuľa
Hoci pôsobí ako najjemnejšia, opak je pravdou. Táto cibuľa má v surovom stave najostrejšiu a najštipľavejšiu chuť. Má však omnoho tenšie a krehkejšie vrstvy ako žltá cibuľa. Varením sa aj táto cibuľa stáva sladšou, no nikdy nezíska takú sladkú chuť ako tepelne upravená žltá cibuľa. V surovom stave sa vynikajúco hodí do pikantnejších a chuťovo výrazných omáčok – napríklad do salsy alebo na prípravu čatní. Veľmi obľúbená je v mexickej kuchyni, indickej a juhoafrickej kuchyni.
Najlahodnejšie sú mladé odrody cibule, ktoré sú vhodné na nakladanie v sladkokyslom náleve.
Sledujte nás na Google News
po kliknutí zvoľte „Sledovať“