Každý rodič už pravdepodobne zažil aspoň jeden záchvat hnevu u svojho dieťaťa.
To samozrejme neznamená, že je dieťa zlé alebo nevychované.
Deti sa učia spoznávať hranice a ešte nedokážu ovládať svoje emócie.
Vďaka portálu vazhnoznat vás naučíme zastaviť záchvat hnevu u dieťaťa jedinou otázkou.
Detské záchvaty hnevu
Tento proces je nevyhnutný a prirodzený. Dieťa sa postupne naučí vysporiadať s emóciami, ktorým ešte dostatočne nerozumie.
Nasledujúca metóda si nevyžaduje žiadnu úroveň odbornosti a je to len spôsob, ktorý vo väčšine prípadov funguje bezchybne.
Je však potrebné sa ho naučiť a neustále ho s deťmi cvičiť.
Jedna matka rozprávala o situácii vo svojej rodine:
„Moja dcéra práve chodila do škôlky a to ju znepokojovalo.
Boli tam neustále záchvaty hnevu, dcéra bola nahnevaná doslova kvôli akémukoľvek incidentu a bolo čoraz ťažšie ju utíšiť.“
Rodičia sa rozhodli navštíviť detského psychológa a očakávali, že budú počuť niečo ako „Toto je taký vek a treba len vydržať“.
Psychológ im však poradil nasledujúcu metódu a stal sa malý zázrak.
Jedna otázka
Keď sa dieťa začne hnevať, treba mu položiť túto otázku:
„Je to veľký problém, stredný problém alebo malý problém?“
V tej chvíli sa zvyčajne dieťa utíši a začne analyzovať svoj stav.
Dieťaťu treba povedať, že všetky jeho problémy sú rozdelené do týchto 3 kategórií:
Malé problémy – nenesú žiadne následky, dajú sa ľahko a rýchlo vyriešiť.
Stredné problémy – dajú sa vyriešiť, ale nie hneď v danej sekunde a dieťa sa musí naučiť, že niektoré ťažkosti si vyžadujú čas.
Veľké problémy – je takmer nemožné ich úplne vyriešiť, ale je možné ich zmierniť.
Keď sa dieťa zamyslí nad tým, do akej kategórie patrí jeho súčasná situácia, záchvat hnevu končí a začína sa aktívny myšlienkový proces.
Väčšinou dieťa samo prichádza a navrhuje riešenia a to dospelým výrazne uľahčí situáciu.
Hlavná vec je neznižovať dôležitosť problémov dieťaťa. Ak teda dieťa povie, že je to veľký problém, tak mu treba venovať dostatok pozornosti a nezahovárať to.
Ak sa neskôr ukázalo, že to bol malý problém a nie veľký, treba to s ním prediskutovať. Tak sa naučí lepšie analyzovať, čo sa s ním deje. Každý úspech treba chváliť, aby takýto emocionálny tréning priniesol ešte väčší úspech.
Je tiež dôležité pochopiť, že metóda funguje s deťmi od 5 rokov. Dovtedy ešte nie sú schopné myslieť takto v kategóriách a u mladších detí fungujú jednoduchšie techniky, napríklad odpútanie pozornosti.
Príklad
Dievčatko sa oblieka do školy a ukázalo sa, že jej obľúbené nohavice sú v praní.
Začína záchvat hnevu, na ktorý mama položí magickú otázku, aký je aktuálny problém. Dievča potichu so slzami v očiach odpovedá: „Malý.“
Už sa naučila, že obyčajne sa malé problémy dajú ľahko vyriešiť. Preto sa jej matka spýtala: „Ako sa to dá podľa teba vyriešiť?“ – určite si dajte čas na premyslenie odpovede.
Dievčatko odpovedalo: „Vyberiem si iné nohavice“. Mama odpovedala, že ich má na výber viacero a dievčatko si išlo s úsmevom vybrať.
Samozrejme bolo potrebné počkať, kým sa dieťa zamyslí nad problémom a potom príde s riešením. Obyčajne je to však rýchlejšie, ako keď to skúšate dosiahnuť krikom.
Detské záchvaty hnevu učia dieťa a rodičov, ako žiť v tomto svete. Koniec koncov, máme veľmi malú kontrolu nad tým, čo sa deje.
Preto si treba od detstva učiť uvedomovať si to, akceptovať a premýšľať, ako zo situácie von.
Veľa šťastia!
Dobré médiá