Toto sme ako deti jedli za čias socializmu: Dnešné deti to už vôbec nepoznajú, je to veľká škoda!

Spomínate si na ne aj vy?

Za čias dávno minulých sa bežne jedli rôzne rastliny, o ktorých dnes už takmer nikto nevie.

 

 

Mnohé rastlinné pochúťky slúžili ako skvelé a zdravé občerstvenie.

Medzi také patrí napríklad aj slez nebadaný.

Ako uvádza portál jemchyjinka, je to veľmi liečivá rastlina a pomôže s mnohými problémami.

Vyzerá, ako miniatúrny melón a je nabitý prospešnými látkami.

Slez má viacero druhov a dôležité je vedieť, že všetky druhy slezu sú liečivé a majú podobné vlastnosti.

Obsahujú hlavne blahodárny sliz, ktorý vytvára na sliznici ochranný film a ten bráni nepríjemnému dráždeniu na kašeľ.

Listy, plody, stonky a kvety sa môžu jesť surové, dusené, varené, restované alebo pečené.

 

Slez nebadaný – účinky na zdravie

Silná podpora obranyschopnosti, prevencia vzniku chrípky či nádchy a civilizačných ochorení

Antiseptické a detoxikačné účinky

Podporuje a prečisťuje trávenie, žalúdok a črevá, odstraňuje hnačky a plynatosť

Prečisťuje močové cesty a aj obličky

Dokáže zastaviť hnačku,

 

 

Prečisťuje pečeň, pomáha jej rýchlejšej obnove a odvádza z tela nebezpečené látky

Odstraňuje zápaly v ústnej dutine a horných dýchacích cestách, kašeľ, rozpúšťa hlieny

Zvonka lieči a dezinfikuje rany, podporuje lepšie hojenie, odstraňuje pocit svrbenia a opuchy, lieči a zmierni popáleniny

 

 

Prispieva k ochrane pred škodlivým pôsobením iných látok

Môže sa používať aj na kloktanie a vyplachovanie ústnej dutiny a hrtana pri bakteriálnych a vírusových infekciách

Sliz obsiahnutý v rastline zmierni aj dráždenie sliznice tráviaceho ústrojenstva spôsobené škodlivými látkami alebo liekmi.

 

Použitie slezu nebadaného

Zo slezu nebadaného si môžete pripraviť liečivý čaj na pitie počas nejakého zdravotného problému, čaj ako odvar na vonkajšie použitie alebo môžete kvety slezu použiť aj do zeleninového šalátu alebo ako ozdobu na hotové jedlo.

Recept čaj zo slezu – vnútorné použitie

 

 

Potrebujete: 1 ČL sušeného slezu, 2,5 deci vody, sitko na čaj.

Čaj dajte do sitka a zalejte vriacou vodou, lúhujte 12-14 minút a potom teplý čaj vypite.

V akútnych prípadoch pite tento čaj 1 – 3 krát denne.

Vonkajšie použitie slezu

 

 

Toto použitie je veľmi jednoduché.

Odtrhnutú rastlinu slezu (listy) prepoľte alebo rozrežte a šťavu, slez, si aplikujte na ranu alebo miesto postihnuté kožným ochorením.

 

 

Šťava z listu je vlastne ten liečivý sliz, ktorý vydezinfikuje ranu a urýchli jej hojenie.

Medzi ďalšie rastliny, ktoré sme ako deti jedli, patrí jednoznačne orgován.

Jedlé kvety orgovánu

 

 

Keď odkvitol orgován, jedli sme jeho kvety.

Hľadali sme najmä orgovánové kvety s piatimi okvetnými lístkami.

Konzumovali sme aj mladé výhonky javora a kvety ďateliny.

 

 

V nivách riek rástla divoká cibuľa, ktorá bola oveľa chutnejšia a sladšia ako zvyčajne.

Ak sa nám ju podarilo nájsť, jedli sme ju do sýtosti a zobrali sme si ju so sebou domov, aby ju mama použila v kuchyni.

 

 

Jedol sa aj konský šťavel, ktorého sme tiež jedli veľa.

Niektorí si možno pamätajú aj chuť divých čerešní.

Niekedy boli oveľa sladšie ako domáce.

Často sme jedli surovú kukuricu a robili sme z nej bábiky.

 

 

Jarabina sa nielen jedla, ale vyrábali z nej aj koráliky.

Ak by sme zozbierali všetky ozdoby, ktoré sme z nej vtedy vyrobili, bol by to viac ako jeden kilometer.

 

 

Ak ste niekedy skúšali koreň rákosu, viete, že jeho chuť je nezvyčajná a asi nikdy na ňu nezabudnete.

Naplavené rákosie sa umylo, narezalo a vo vnútri boli biele jedlé vlákna, ktoré chutili trochu ako krupicová kaša. 

 

 

Obľúbené boli aj lesné plody.

Zbierali sme lesné jahody, černice, či maliny.

 

 

Toto sú len niektoré z rastlinných pochúťok, ktoré sa kedysi bežne jedli.

Spomínate si na ne aj vy?

Foto: tjn
Foto: tjn
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: tjn
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: tjn
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay

Picture of Miroslava

Miroslava

Redaktorka magazínu To je nápad!

🔥 Dnes najobľúbenejšie

Našli ste v článku chybu?

Nahláste nám ju a pomôžte tak zlepšiť náš obsah.

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou Dobré médiá, s. r. o., so sídlom: Plynárenská 1, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 008 378, zapísanou v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 121515/B na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.