Dnes Vám ukážeme perfektný záhradkársky trik, ktorý ôže využiť každým, kto sa chystá siať mrkvu.
Vďaka nemu budete mať bohatú úrodu a navyše oveľa skôr ako ostatní!
Ak použijete túto metódu, musíte začať s pestovaním mrkvy o dva až tri týždne skôr, ale dobrou správou je, že lahodnú zeleninu môžete zbierať už skoro v lete.
Mrkva bude rásť rýchlejšie ako burina, takže sa nemusíte trápiť ani s vytrhávaním buriny.
Semená vložte do hustejšieho vrecka alebo látky z tkanej tkaniny.
Je dôležité mať voľný priestor, vak nepreplňovať.
Vykopte do zeme jamu s rozmermi 25-30 cm, vrece vložte do zeme a zakryte ho zemou.
Po 10-12 dňoch ho vykopte a uvidíme, že semená už všetky vyklíčili.
Premiestnite semená do misy a posypte ich trochou kukuričného škrobu, aby sa nelepili na vaše ruky.
Takto môžeme ľahko vysádzať semená jeden po druhom, pretože sa klíčením zväčšili a dajú sa lepšie zachytiť.
A stali sa oveľa viditeľnejšími od škrobu, takže ak by náhodou išli dve na jedno miesto, všimneme si to.
Hneď ich tak môžeme oddeliť.
Zasiate semená zasypte pieskom alebo suchšou pôdou a o tri dni sa dočkáme prvých pučiacich výhonkov.
Čo treba vedieť o pestovaní mrkvy?
Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík.
Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú.
Mrkvu pestujeme z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie.
Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna.
Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu.
Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná.
Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov.
Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami.
Medzi radmi záhon kypríme, až kým sa listy v medziradoch začínajú dotýkať.
Dobré médiá