Takto sa zabávali deti v 70-tych a 80-tych rokoch: Prišli sme domov, až keď sme si necítili prsty!

V minulosti bola zima biela, mrazivá a radostná.

Dnes je väčšinu času smutná a plná blata.

Za všetko môže nedostatok snehu, ktorého bolo v minulosti toľko, že sa deti celé dni zabavili vonku a nechcelo sa im ísť ani domov.

 

 

Zaspomínajte si vďaka týmto fotografiám z facebooku na také detstvo, aké si ho mnohí pamätáme. 

V dôsledku globálneho otepľovania sa biele a mrazivé zimy na Slovensku, ktoré si pamätáme spred niekoľkých rokov, stali minulosťou.

V tých časoch deti netrpezlivo očakávali prvý sneh, ktorý bol zárukou dobrej zábavy vonku.

 

 

A nemuseli sa pýtať, či vôbec napadne sneh, pretože to bolo isté.

Otázkou bolo kedy a za koľko.

Zima vyzerala ako zima

 

 

Dnes, v zime, sa na slovenské mestá naskytuje smutný pohľad – sivé ulice, mláky a blato na chodníkoch.

Keď aj sneh napadne, za pár hodín je po ňom a ostane len nepríjemná čľapkanica.

Väčšinou však sneh nahrádza dážď, takže príležitostí na zimné radovánky je stále menej a menej. 

 

 

Kedysi to bolo úplne iné.

Mestá zasypal sneh a vyzerali, ako z rozprávky.

Dalo sa sánkovať a ak bol silný a dlhotrvajúci mráz, takže bolo možné sa aj korčuľovať na neďalekých rybníkoch a jazerách.

 

 

Nebol problém so stavaním snehuliakov či guľovačkou.

Deti mali čo robiť.

Rovnako ako vlastníci a správcovia budov, ako aj služby zodpovedné za odpratávanie snehu z ulíc a chodníkov.

 

 

Vďaka nim sa všade objavili obrovské záveje, ktoré boli aj v zime obľúbeným miestom na hranie detí.

Nikoho nenapadlo, či bude musieť ráno odpratávať sneh z auta, pretože to bolo isté.

Nevedelo sa, či sa nám pre husté sneženie vôbec podarí dostať tam, kde sme plánovali byť.

 

 

Alebo kvôli tuhým mrazom.

Tí rozvážnejší vybrali batérie z áut a odniesli si ich cez noc domov.

Takto sa hrávali deti v zime

 

 

Len čo sa za oknom objavil prvý sneh , vyťahovali sa z pivnice sane a so súrodencami a susedmi sme vybehli na kopec užiť si sánkovačku. 

Vydržali sme tam aj celý deň.

Mamám sa občas podarilo zavolať nás domov trochu sa zahriať, dať nám niečo na jedenie a usušiť oblečenie a obuv.

 

 

Väčšinou sme však prichádzali domov, až keď vám bola taká zima, že ste si necítili prsty.

Premočené rukavice a sneh v snehuliach nebol ničím neobvyklým, ale nikomu to až tak nevadilo.

Vracali sme sa domov s vyštípanými lícami od mrazu a šťastnými úsmevmi na perách.

Kto zažil toto obdobie, má určite krásne spomienky.

Lyžiarske zájazdy za socializmu

V Československu sa tradícia lyžovania na horách udržiavala takmer po celý čas.

 

 

Napriek tomu sa masová obľuba zimnej dovolenky na horách dostavila až v období socializmu.

 

 

 

 

Hory však neboli len miestom pre lyžovanie a ďalšie zimné športy.

 

 

 

 

 

 

 

 

Našli sme pre vás na facebooku fotografie, ktoré odrážajú atmosféru lyžovačiek nášho detstva.

Zaspomínajte si spolu s nami na zážitky spojené s lyžovačkami a lyžiarskymi zájazdmi.

 

 

Školské lyžiarske výcviky boli miestom, kde sa okrem lyžovania začínali aj prvé lásky.

Celé rodiny vyrážali na zjazdovky, aby si spoločne vychutnali zimné radovánky.

 

Až do sedemdesiatych rokov boli československí lyžiari obmedzení pomerne skromnou výbavou.

Lyže sa vyrábali od roku 1956 v závode Artis v Novom Meste na Morave, pričom konkurovali lyžiam Sulov zo slovenskej Bytče.

V tom čase značky Artis a Sulov nechýbali takmer v žiadnej výbave lyžiarov.

 

 

Boli používané nielen pri lyžovaní, ale aj na hokejových zápasoch či sánkovačkách, pričom si udržiavali povesť vynikajúcej a kvalitnej značky.

Avšak ešte počas obdobia socializmu sa ukázalo, že lyžiari potrebujú viac než len jednoduché ohýbané dosky drevených profilov.

Od sedemdesiatych rokov sa nároky na výbavu začali výrazne zvyšovať, a to aj v našich končinách, pričom domáci výrobcovia čelili obmedzeným možnostiam.

 

 

 

Na slovenských zjazdovkách sa postupne začali objavovať aj prvé zahraničné značky lyží, ako napríklad Rosignol, Kneissl, Fischer alebo Elan.

Výnimočným fenoménom tohto obdobia sa stali detské lyže značky Sulov Prince, na ktorých sa učilo lyžovať takmer každé dieťa v krajine.

Nastala aj nová éra lyžiarskych viazaní, ktoré postupne vytlačilo zastarané Kandahár.

 

 

Domáci výrobcovia začali taktiež vyrábať nepremokavé izolované bundy a otepľovačky.

Vďaka týmto cenovo dostupným lyžiarskym produktom sa občania všetkých vekových kategórií mohli s potešením venovať lyžovaniu.

Dnes je trochu smutné, že v časoch socializmu sa približne 95 percent detí zo základných škôl zúčastňovalo povinného lyžiarskeho výcviku, čo je dnes oveľa menej kvôli vysokým cenám.

Mnohí rodičia si to jednoducho nemôžu dovoliť a to je obrovská škoda, pretože deti prichádzajú nielen o zábavu a zážitky, ale aj o príjemný pohyb na čerstvom zimnom vzduchu.

Zasnežené svahy poskytovali tiež podmienky pre mnohé legendárne filmy, ako napríklad „Anděl na horách“ alebo „Sněženky a machři“.

 

Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.

 

Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.

 

Miroslava

Miroslava

Redaktorka magazínu To je nápad!

Dnes najobľúbenejšie