Skvelý spôsob, ako zničiť všetky vošky v okolí vašej záhrady: Už žiadna zničená úroda!

Vošky patria medzi najrozšírenejších záhradných škodcov. Žijú v kolóniách a napádajú nielen okrasné, ale aj úžitkové rastliny. Veľmi rýchlo sa množia a sú doslova nočnou morou každého záhradkára.

Vošky patria medzi najrozšírenejších záhradných škodcov. Žijú v kolóniách a napádajú nielen okrasné, ale aj úžitkové rastliny. Veľmi rýchlo sa množia a sú doslova nočnou morou každého záhradkára.

Na prítomnosť vošiek vás upozorní v prvom rade vysoký výskyt mravcov. Tie im totiž môžu poslúžiť ako dopravný prostriedok, aby ich rozniesli a mravce tiež vyhľadávajú ich výlučky, tzv. medovicu. Vošky prezimujú vo forme vajíčok, z ktorých sa na jar vyliahnu. Môžu mať rôznu farbu, a sú napríklad zelené, žlté, ružové, svetlohnedé, čierne, sivé atď. Môžu mať štíhle, aj mohutnejšie telo. Ak napadnú rastlinu, vyciciavajú z nej šťavu, čo sa v krátkom čase odrazí aj na jej vzhľade. Takéto rastliny zaostávajú v raste, listy sú deformované, menia farbu, zožltnú a opadnú.

Aj bez chémie

S týmto problémom si ľahko poradíte aj bez chemického postreku. Skúseným záhradkárom sa najlepšie osvedčilo netoxické lepidlo na myši. Treba potrieť spodok kmeňa, aby sa škodcovia prilepili. Podľa skúseností je vraj účinnejšie ako ochranné lepidlo na stromy, či lepiace pásy a nemusíte sa báť ani toho, že by poškodilo kôru stromov. Už po prvom dni budete môcť sledovať, koľko škodcov sa vám naň nalepilo. Rovnako dobre vraj pomáha aj štepársky vosk.

...

Prirodzeným nepriateľom vošiek sú lienky sedembodkové, ktoré si na voškách rady pochutnajú a sú vďaka tomu v záhrade vítaným pomocníkom. Chemickým postrekom však nezlikvidujete iba nevítaných škodcov, ale aj takýchto prírodných pomocníkov. Preto je oveľa lepšie používať na ochranu plodín biologické prostriedky. Pri ich výbere dbajte hlavne na to, aby boli účinné len proti savým a žravým škodcom, takže ich prirodzeným predátorom neublížia.

Môžete si pomôcť aj mechanickou ochranou a počas vegetácie odstrihnúť napadnuté listy a výhonky.

Toto sa osvedčilo záhradkárom

Na inváziu vošiek v našich záhradách je síce ešte pomerne skoro, no lepšie je pripraviť sa skôr, ako ostať nemilo prekvapený. Zozbierali sme pre vás 21 najlepších domácich receptov od slovenských pestovateľov, ktoré používajú v boji proti voškám, moliciam a roztočom. Uložte si to a nestraťte, určite sa vám to bude hodiť!

1. Vodka: Najlacnejší spôsob je naliať do rozprašovača vodku a postriekať napadnuté miesta.

2. Coca-Cola: Funguje rovnako ako vodka, stačí naliať a rozprášiť.

3. Jadrové mydlo: 200 g rozpustíme v 10 litroch vody a používame ako postrek.

4. Amoniak: 1 lyžicu rozpustíme v 10 litroch vody, používame ako postrek.

5. Jedlá sóda: 1 lyžicu rozpustíme v 1 litri vody a pridáme 40 g nastrúhaného jadrového mydla. Používame ako postrek.

6. Drevený popol: Asi 200-300 g zalejeme 5 litrami vriacej vody, necháme vychladiť, pridáme 20 g strúhaného mydla a používame ako postrek.

7. Výluh z chrenu: Listami a koreňmi chrenu naplníme vedro do polovice, doplníme vodou a necháme stáť 2-3 hodiny. Tekutinu nanášame na postihnuté miesta v podobe roztoku.

8. Horký odvar zo zelených fazuľových strukov: 1 kg zelených fazuľových strukov nakrájame a varíme 1 hodinu v 10 litroch vody pod pokrievkou. Odvar necháme 2 dni odstáť, scedíme, prelejeme do fliaš, uzavrieme korkovou zátkou a môžeme v natmavom mieste skladovať celé roky. Na liečbu menších rastlín a kríkov použijeme ½ šálky rozpustenú v 10 l vody. Na liečbu stromov dávku zdvojnásobíme. Do odvaru je vhodné pridať aj 40 g nastrúhaného mydla.

9. Lastovičník: 3-4 kg čerstvej alebo 1 kg sušenej bylinky zalejeme 10 l vody a necháme 1-2 dni lúhovať. Potom scedíme a používame ako postrek.

10. Borovicový výluh: 2 kg mladých výhonkov vložíme do vedra, dolejeme vodou až po okraj a necháme stáť týždeň. Denne miešame. Používame ako postrek.

11. Výluh zo žihľavy: Najúčinnejšie pôsobí na rastliny, ktoré sú mladé a dosiaľ nevytvorili kvety. Výluh vyrobíme z 1 kg natrhanej čerstvej žihľavy a 10 l vody – najlepšie dažďovej. Necháme vylúhovať 1 deň a potom scedíme (nezabudnite žihľavu poriadne vyžmýkať, práve v nej je najviac účinných látok). Aplikujeme na postihnuté rastliny.

12. Výluh z vratiča obyčajného: Najlepší je na ochranu jahôd, malín, ostružín a okrem vošiek sa popasuje aj s obaľovačom. Na výluh potrebujeme 40 g sušených kvetov vratiča a 1 l vriacej vody. Kvety zalejeme a necháme lúhovať 15-20 minút. Scedíme, kvety opäť vyžmýkame a keď tekutina vychladne, aplikujeme na rastliny ako postrek.

13. Výluh z púpavy: 400-500 g listov zalejeme 10 l vody a necháme lúhovať 2-3 hodiny. Scedíme a používame ako postrek.

14. Výluh z cesnaku: Na získanie 1 l výluhu potrebujeme 25 strúčikov a 1 liter vriacej vody. Strúčiky cesnaku nasekáme alebo nastrúhame a zalejeme vodou. Necháme lúhovať 10-15 minút, scedíme a aplikujeme na postihnuté rastliny.

15. Výluh zo zemiakových listov: 300 g zelených listov zalejeme 5 litrami vriacej vody, necháme stáť deň a používame s pridaním 20 g nastrúhaného a rozpusteného mydla.

16. Horčicový postrek: 200 g horčicového prášku rozpustíme vo vedre s vodou.

17. Tabakový prášok: 1 kg tabakového prachu zalejeme 10 l vody (60 stupňov Celzia). Necháme lúhovať deň, potom scedíme. 2 litre roztoku rozriedime vo vedre vody a používame na psotihnuté rastliny.

18. Pomarančová kôra: 1 kg kôry zalejeme 10 l vody a necháme lúhovať aspoň 3 dni.

19. Šťaveľ: 300 g najemno nasekaných koreňov šťaveľa zalejeme 10 l vody a necháme 3 hodiny lúhovať.

20. Harmanček: 1 kg usušeného harmančeka (aj kvety aj listy a stonka) zalejeme 10 l teplej vody, Necháme lúhovať 12 hodín.

21. Výluh z lopúchu: 1 vedro lopúchových listov rozdrvíme (pomocou palice, aby uvoľnili šťavu) a zalejeme 5 litrami teplej vody. Necháme 2 dni lúhovať.