U nás v redakcii sa stretávam s rôznymi zaujímavými radami a pomerne často sa nimi inšpirujem.
Keď som si všimla, že dva z piatich mojich mladých krušpánových kríčkov začali chradnúť, začala som šípiť, že to má na svedomí tento škodca.
Hľadala som preto nejakú účinnú radu a zabral tento postup…
Vijačka krušpánová je u nás rozšíreným škodcom a rada si pochutnáva práve na jedovatých listoch krušpánu.
Ak zbadáte vo svojej záhrade tohto elegantného motýľa, pravdepodobne sa k vám blíži katastrofa a váš krušpán je v priamom ohrození.
Práve jeho húsenice totiž narobia v krušpáne obrovské škody a z krušpánu ostanú len uschnuté pahýle.
Vijačka krušpánová u nás nemá prirodzeného nepriateľa a často na ňu nezaberá ani dostupná chémia.
Keď sa usídli na vašom krušpáne, spočiatku si to ani nevšimnete, pretože pôsobí hlboko v kríku.
Ak napriek zavlažovaniu a hnojeniu váš krušpán schne, je to jasný signál že to má na svedomí práve tento škodca!
Krík vyzerá navyše ako potiahnutý jemnou pavučinou a v nej sa nachádzajú vajíčka ďalšej generácie.
To znamená, že aj keď sa zbavíte húseníc, ešte nemáte vyhraté a treba sa zbaviť aj vajíčok.
Nerada používam vo svojej záhradke chémiu a preto som za túto radu ešte vďačnejšia.
Viacerí odporúčali húsenice jednoducho vyzbierať.
Vzhľadom k tomu, že mám kríčky ešte malé, prikročila som aj k tomuto ekologickému riešeniu a so synom sme najskôr dôkladne kontrolovali vetvičku po vetvičke a húsenice zbierali.
Čo však z vajíčkami? Vyliahne sa z nich ďalšia generácia húseníc a sme tam, kde sme boli.
Našťastie som natrafila na túto radu od pani Mirky, ktorá o svojej skúsenosti s vijačkou písala k nám do redakcie. Vraj jej na vošky zabrala Coca Cola, tak to skúsila aj na vijačku a zabralo to.
Mali sme doma Pepsi Colu a tak som sa pustila hneď do toho…
Do fľaše s rozprašovačom som si teda naliala Pepsi a po vyzbieraní húseníc som intenzívne do hĺbky postriekala každý krík.
Asi o hodinku po prechádzke so psíkom som išla kríčky skontrolovať a našla som ešte zopár zabudnutých húseníc, ktoré vplyvom tohto sladkého nápoja povyliezali.
Na moje prekvapenie sa však už nehýbali. Po pár dňoch som pre istotu postrek zopakovala a chystám sa ho zopakovať ešte aspoň raz.
Zatiaľ však môžem zhodnotiť, že situácia na mojich krušpánoch sa výrazne zlepšila a hoci sú tie dva dosť zúbožené, všimla som si nové mladé výhonky a verím, že sa zotavia.
Proces je to síce zdĺhavejší, ako keby ste použili agresívnu chémiu, ale stojí mi to za to.
V okolí krušpánov mám totiž posadené nové kvietky, niektoré už kvitnú, lákajú užitočný hmyz a chémia by pravdepodobne zlikvidovala všetko živé.
Prajem veľa šťastia!