Pridaním tohoto prášku do pôdy jej dodáte potrebnú dávku vápnika.
V pôdach, kde sa pravidelne pestuje zelenina a ovocie, sa vápnik z pôdy ľahko vyplavuje.
Plody spotrebúvajú vápnik z pôdy, preto ho treba pravidelne dopĺňať.
Vápnik sa tiež stráca z pôdy eróziou a vyplavovaním do spodných vrstiev, preto vám dnes vďaka radám z YouTube kanála Lekovite Biljke poradíme, ako vápnik do pôdy doplniť.
Nedostatok vápnika môže mať na rastliny negatívny vplyv, pretože rastliny nebudú schopné dobre čeliť chorobám.
Napríklad na paradajkách sa nedostatok vápnika prejavuje na spodku plodov, ktoré černejú.
Preto je dôležité tento minerál stále vracať do pôdy, aby bola úrodná.
Tento postup sa nazýva kalcifikácia.
Vápnik je dôležité pridať aj pred výsadbou papriky a paradajok.
Obyčajné vápno je užitočné, ale nie pre každú pôdu.
To, či ho vaša pôda potrebuje, záleží od hodnoty pH.
Ak je pôda alkalická, vápno sa do nej pridávať nesmie.
V prípade, že je však pôda kyslá, je vápno skvelou alternatívou.
Ako zistíme, či je pôda kyslá alebo alkalická?
Najpresnejšie zistíte hodnotu pH, ak odoberiete z pôdy vzorku a dáte ju na laboratórny rozbor.
Vyhnete sa tak chybám, pretože pridávanie vápna môže rastlinám aj uškodiť.
Laboratórny rozbor pôdy je veľmi užitočný, pretože získate presné informácie o tom, ktoré živiny treba do pôdy doplniť.
Väčšina rastlín preferuje neutrálne pH pôdy, teda 5,5.
Ak je pôda príliš kyslá alebo príliš zásaditá, rastliny nedokážu absorbovať živiny.
Záhradkári by mali poznať dva druhy vápna – poľnohospodárske vápno a dolomit.
Oba typy obsahujú vápnik, dolomit a horčík.
Pre väčšinu záhradkárov je jeseň ideálnym obdobím na pridávanie vápna do pôdy, hoci ho možno pridávať aj v zime, ak je mierna zima.
Okrem toho, že vápno môže prispieť k úrodnosti pôdy, je užitočné aj na dezinfekciu pôdy.
Vápno ničí škodcov v pôde, ktorý dokáže prežiť zimné teploty.
Preto je dezinfekcia pôdy vápnom žiaduca aj každé 3 – 4 sezóny v skleníku.
Na tento účel sa používa nehasené vápno a pri reakcii s vodou sa uvoľňuje väčšie množstvo tepla.
Zničia sa tak formy hmyzu, húb, baktérií a vírusov prítomných v pôde.
V závislosti od hodnoty pH sa na dezinfekciu pridáva 15 – 30 g nehaseného vápna na hektár.
Ale opäť závisí na hodnote pH v pôde, vápno sa nesmie pridávať do zásaditých a mierne zásaditých pôd.
Odborníci tvrdia, že vápno obľubujú najmä hrušky a treba ho aplikovať skoro na jar okolo stromov.
Nedostatok sa prejavuje v zlej kvalite plodov alebo máme na jablkách škvrny.
Preto pridávame vápno v nádeji, že sa zvýši úrodnosť pôdy a dezinfikuje sa pôda.
Používanie vápna v ovocinárstve nie je žiadnou novinkou.
Každý rok na jeseň alebo na jar natierame kôru stromov roztokom haseného vápna, do ktorého sa pridáva trochu soli a síry.
Okrem toho, že ide o dezinfekciu a ochranu pred chorobami, vápno a soľ zabraňujú kôre praskať v dôsledku nízkych teplôt.
Navyše, biele svetlo umožňuje, aby sa slnečné svetlo odrážalo, nie absorbovalo, čo môže pomôcť oddialiť kvitnutie o niekoľko dní.
A to nie je všetko, čo sa týka vápna.
Používa sa aj na ochranu rastlín postrekom.
Viac sa dozviete v priloženom videu.
Veľa šťastia!
Dobré médiá