Políčka na sadenie zeleniny už nerýľujem na jeseň ani na jar: Ušetrená robota a NESKUTOČNÁ ÚRODA úplne bez chémie!

Pán Pavol radí, ako sa postarať na jeseň o hriadky, kde ste pestovali zeleninu.

 

 

Tento spôsob prospieva pôde oveľa viac, ako úmorné rýľovanie a využijete aj zelený bio odpad zo záhrady.

Takto oddýchnutá a vyživená pôda sa vám budúci rok odvďačí bohatou úrodou.

...

 

 

Prečítajte si rady pána Pavla, ktoré šetria čas, námahu a záhrada dostane preste to, čo potrebuje!

Sofistikovaný spôsob pestovania plodín

Tento spôsob spracovania pôdy a pestovania plodín sa nazýva permakultúra a niektorí označujú takéto permakultúrne záhrady ako „záhrady pre lenivých“.

Vzhľad takejto záhrady totiž pôsobí trochu „neupratane“ avšak v konečnom dôsledku je to pre záhradu oveľa osožnejšie, ako hlboké oranie, či rýľovanie a odstraňovanie všetkej buriny.

Takéto záhrady sú trvalo udržateľné, čo v zásade vyplýva už aj z názvu (perma = permanentný, čiže trvalo udržateľný).

Permakultúrne pestovanie je pritom výhodné pre záhradu, aj pre vás.

 

 

Zjednodušene povedané si zoberiete zo záhrady všetko, čo vám dá, čiže chutnú úrodu a vrátite jej to, čo neskonzumujete.

Vďaka tomu bude mať budúcu sezónu pôda opäť dosť živín, a to bez toho, aby ste sa na hriadkach narobili.

 

 

Takýto spôsob pestovania nevyčerpá vás, ani záhradu a to pri maximálnom osohu.

Princíp tejto záhrady je inšpirovaný prírodou, ktorá presne vie, čo potrebuje a dokazuje nám to všade navôkol.

 

 

Základným dôležitým znakom permakultúrnej záhrady je jej rozmanitosť, vďaka čomu môžete docieliť naozaj stabilnú a odolnú záhradu, ktorú nelikvidujú škodcovia, a ktorá si poradí aj bez vášho neustáleho zásahu.

Ak správne skombinujete rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú (napríklad jedna odpudzuje škodcov a zároveň neodčerpáva druhej plodine potrebné živiny), máte vyhraté.

 

 

Pred založením permakultúrnej záhrady si dobre naštudujte vlastnosti a potreby jednotlivých plodín a vyberte im správne miesto.

S dobrým plánom vám bude záhrada doslova prekvitať a to aj za predpokladu, že vynaložíte oveľa menej úsilia na jej údržbu. 

Jesenné práce v permakultúrnej záhrade

Klasická zeleninová záhrada sa na jeseň nezaobíde bez dôkladného zrýľovania zeme.

Keď sa však rozhliadnete v prírode, zistíte, že holá zem bez rastlín nie je prirodzená a na každom kúsku zdravej pôdy je rastlinná pokrývka. 

Tento princíp je preto vhodné dodržať aj v záhrade a namiesto toho, aby sme nechali zem na zimu odkrytú, treba jej poskytnúť vhodnú prikrývku. 

 

 

Overený postup pána Pavla je nasledovný:

Políčka na sadenie zeleniny už nerýľuje, a to ani na jar, ani na jeseň.

Jednoducho pozberá úrodu, nahádže na hriadky hnoj a ten prikryje vrstvou zeleného odpadu, napríklad zbytkami plodín, burinou a pod.

 

 

Snaží sa o to, aby cez zimu prebehlo na hriadkach čo najviac hnilobných, hubovitých a iných prírodných procesov. 

Keď sa zemina rýľuje, prichádza tak o živiny, zvetráva a schne.

Pri tomto spôsobe spracovania pôdy je tomu naopak a pôda je po zime perfektne vyživená. 

 

 

Na jar pán Pavol vysádza semienka rovno do bio humusu, ktorý sa cez zimu vytvorí na hriadkach vďaka hore uvedenému jesennému postupu.

A úrodu má vraj neskutočnú.

Ďakujeme pánovi Pavlovi B., že sa na sociálnych sieťach podelil o svoje skúsenosti a veríme, že inšpiruje aj ostatných záhradkárov.

Prajeme veľa šťastia a bohatú úrodu!

 

 

 

 

 

Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay