Pomaly ale isto prichádza čas čarovných vresov. Tie nás budú tešiť vtedy, keď už iné rastliny dávno odpočívajú počas zimných mesiacov. Vresy totižto dokážu veľmi dobre odolávať aj mrazom a snehom. Teraz si povieme všetko o tom, ako vresy pestovať tak, aby nás tešili počas celej sezóny.
Aký je medzi nimi rozdiel?
Vresy – kvitnú drobnými zvončekmi od konca leta až do neskorej jesene. Po zvyšok roka sú ich listy naďalej tmavozelené a neopadávajú. V zime menia farbu na bronzovú až fialovú. Sú preto veľmi obľúbené aj v období, keď nekvitnú.
Vresovce – večne zelené kríky, ktoré sa prebúdzajú ku kvitnutiu. Kvitnú v zime a niektoré dokonca začínajú kvitnúť až v januári. Vresy a vresovce sú veľmi podobné a v podstate pochádzajú z jednej rodiny.
Keď im dáte čo potrebujú, sú takmer neziničiteľné
Vresom najviac vyhovuje priepustná a výživná pôda s kyslou reakciou pH 5,5 až 6. Takýto substrát získame buď hotový v záhradníckych centrách, špeciálne namiešaný pre vresoviskové rastliny, alebo zeminu bez obsahu vápnika premiešame s rašelinou a pieskom. Pre vresy je ideálny aj substrát pre pestovanie šampiňónov – navyše tento substrát obsahuje všetky potrebné živiny a nemusíte sa rpeto trápiť s hnojivom ani žiadnou inou výživou.
Najlepšie je pripraviť pôdu na jeseň a rastlinky zasadiť na jar. Ak si však zakúpite zakorenené rastliny v črepníkoch, môžete vresovište založiť kedykoľvek počas roka. Všetko si dobre premyslite, pretože vresu nerobí dobre presádzanie. Kvitnutie vyžaduje čo najviac slnečného svetla a to, aby ostal na jednom mieste. Koreň vresu je nezmar, dožíva sa približne 15 – 20 rokov.
Vres nikdy príliš nezalievajte. Podobne ako levanduľa, aj vresy potrebujú dobre odvodnenú pôdu. Ideálna pôda pre vresy a vresovce je zmes rašeliny alebo kompostovanej drevenej kôry, ornice a piesku. Ďalšou možnosťou je tiež substrát pre rododendrony, ktorý má ideálne pH. a raz ročne mu, najlepšie skoro na jar, skráťte výhonky zhruba o jednu tretinu. Kry potom lepšie kvitnú a tvoria hustý porast.
Prihnojovať možno len mierne na jar hnojivom pre rododendrony, ktoré nesmie obsahovať vápnik. Vhodné je stanovište blízko rododendronov, azaliek a ihličnanov.
Červené odrody doslova volajú po južných stanovištiach v záhrade. Zelené vresovce lepšie znášajú aj menej svetla počas dňa. Nezabudnite preto najfarebnejším odrodám dopriať dostatok svetla, inak sa neprirodzene vytiahnu a nebudú ani zďaleka také pekné.
Chlad a dokonca aj snehovú perinu znášajú vresy veľmi dobre. Horšie je to príliš otvorených veterným stanoviskom. A takýchto miestach je častým problémom extrémne vysušená pôda.
Zalievanie: Dospelé vresy a vresovce zalievame len raz za mesiac, v zime však nikdy nezalievajte vtedy, keď mrzne.
Nové priesady: Nové priesady by sa mali prestrihať na podporu rýchlejšie rastu (začiatkom jari alebo jesene). Po zasadení do pôdy mladé rastliny zalievajte dvakrát do týždňa tak, aby bola pôda a nie preliata. Tiež sa odporúča mladé vresy a vresovce mulčovať – zvolte kyslý mulč (borovicové ihličie, rašelinu, lístie..). Po dvoch rokoch sú vresy natoľko sebestačné a odolné, že môžete na ne takmer celkom zabudnúť.
Začiatok jesene je ideálny čas pre založenie nádherných vresovísk
Vresoviská majú mať nepravidelný tvar s jemným výškovým členením terénu; vzniknú tak suché i vlhkejšie miesta, ktorá vyhovejú rozdielnym požiadavkám rastlín. Čím menšia plocha bude k dispozícii, tým skromnejšie by malo byť ich druhové zastúpenie a farebná pestrosť.
Zo širokej ponuky farebných odrôd si vyberte tie, ktoré sa vám páčia najviac. Nebojte sa kombinovať rôzne farby.
Vždy vysaďte viac kusov rastlín v skupinách s odstupom od 25 do 50 centimetrov, aby bol porast pekne hustý. Kulisu na okrajoch môžu tvoriť zakrpatené borovice, borievky či tuja, z listnáčov napríklad dráč alebo bršlen a v pozadí samozrejme zakrpatené a drobnokveté odrody rododendrónov (rododendrony a azalky). V priebehu pár rokov vytvoria úžasnú pestrofarebnú mozajku.
Rez pre krásu
Aby rastliny bohato kvitli, odporúča sa pravidelný rez, a to vždy po odkvitnutí. Výhonky vresov teda skracujeme neskoro na jeseň, vresovce režeme koncom jari, pričom výhonky skrátime asi o jednu tretinu.
Máte na výber z obrovského množstva vresov
Niektoré druhy vresov rastú vzpriamene alebo sa plazia, iné vytvárajú vankúšovité plochy. Kvety sú v rôznych farebných odtieňoch, podľa kultivaru, od bielej, ružovej, fialovej až po červenú.
- Beoley Gold – s výrazným žltým olistením a bielym kvetom
- Crimson Sunset – svetložltý list a fialové perfektné kvety
- Marleen – s dvojfarebným červeno bielym kvetom, nerozvíja sa úplne, vydrží dlho
- Ronald Haage n – žltý list a výrazný svetlofialový kvet
- White Lawn – úplne plazivý vres s bielym jednoduchým kvetom
Pestovanie vresu v kvetináči
Pestovanie vresu v truhlíku alebo v kvetináči je ľahké, keďže ide o nenáročnú rastlinu. Je potrebné zabezpečiť kvalitnú drenáž na dne nádoby, aby mohla odtekať voda. Do kvetináčov možno použiť zmes rašeliny a klasickej záhradnej zeminy v pomere 2: 1. Pridaním kôry zamedzíte vysychaniu vresu.
Ak ponecháte nádobu s vresom cez zimu vonku, obaľte ju netkanou textíliou alebo obložte polystyrénom, aby korene nevymrzli. Aj v zime je potrebné zalievať, avšak len málo a radšej v čase odmäku.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie vresov je veľmi jednoduché. Stačí, ak získate zdravé odrezky s dĺžkou približne 5 cm.
Odreky očistíme (približne do jednej tretiny), ošetríme stimulátorom zakoreňovania a zapichneme do do pôdy očistenou časťou.
Použijeme substrát na vresoviskové rastliny. Odrezky zapichneme do väčšieho črepníka v dostatočných rozostupoch alebo do samostatných črepníkov. Zavlažujte tak, aby bol substrát bol mierne vlhký. Keď odrezky zakorenia, presadíme ich do pôdy v záhrade. Ideálny čas je na jar.
Liečivé účinky
Mnoho ľudí to ani nevie, no práve vres obyčajný je mnohokrát súčasťou liečivých bylinných čajov. Priaznivo pôsobí predovšetkým na obličky, močové ústrojenstvo i samotnú prostatu. Má veľmi silné protizápalové účinky a rozpúšťa močové kamene. Zároveň pomáha odvodu tekutín z tela a teda má detoxikačné účinky. Upokojuje nervovú sústavu, zlepšuje spánok a priaznivo pôsobí aj pri reumatických ochoreniach. Kríček pritom stačí jednoducho otrhať (orezať) a samotnú kvetnatú vňať nechať vysušiť.