Všetko fermentované blahodarne pôsobí na žalúdok.
Baktérie mliečneho kvasenia obohacujú črevnú flóru.
Pomáhajú budovať a posilňovať imunitu.
Fermentované produkty sú vďaka týmto vlastnostiam veľmi užitočné aj počas a po liečbe antibiotikami a oplatí sa pripraviť si aj domáci kvások, napríklad podľa tohto návodu z portálu przyslijprzepis.
Pripravte si veľkú nádobu a dávku trpezlivosti.
Poznáte chutnejší chlieb ako kváskový? Asi nie.
Chrumkavá kôrka, tmavohnedá farba, pevná, ale mäkká striedka a tá charakteristická, lahodná vôňa šíriaca sa pri pečení.
Žalúdok mnohých ľudí (až na výnimky) tiež miluje tento druh chleba – ražný kvások mu robí totiž dobrú službu.
Okrem toho je takýto chlieb nízkokalorický (obsahuje asi 70 kcal v jednom krajci ) a rozhodne viac zasýti ako biely chlieb, ktorý je vo vnútri často naplnený vzduchom.
Na upečenie budete potrebovať vykysnutý kvások.
Aké vlastnosti má a ako pripraviť kvások na ražný chlieb?
Je to také jednoduché, že túto úlohu zvládne aj človek bez skúseností.
Chce to len trochu trpezlivosti.
Hlavnými zložkami sú múka a voda.
Počas fermentácie týchto dvoch zložiek vznikajú baktérie kyseliny mliečnej a kyseliny octovej.
Obe fungujú viacerými spôsobmi.
Kyselina mliečna sa podieľa na utesňovaní črevných stien , čo je obzvlášť dôležité pre ľudí, ktorí majú črevné ochorenia.
Tiež stimuluje telo k regenerácii a má antibakteriálne vlastnosti.
Črevá sú akýmsi „štítom“ – ak sú v dobrej kondícii, nedovolia veľké žalúdočné problémy, ani keby ste náhodou zjedli niečo, čo vám nesadne.
Črevá tiež posilňujú odolnosť voči infekciám a podieľajú sa na regulácii hormonálnej rovnováhy.
Baktérie kyseliny octovej majú tiež silný baktericídny účinok a podporujú boj proti plesniam.
Majú tiež protizápalové vlastnosti a pomáhajú znižovať hladinu glukózy v krvi.
Najobľúbenejším produktom s vysokým obsahom kyseliny octovej je liehový ocot.
Má 6 až 10% kyseliny octovej.
V hotových výrobkoch vrátane konzerv sa v zložení skrýva pod symbolom E260.
Oba druhy baktérií (kyselina mliečna a kyselina octová) sa vyzrážajú aj pri kvasení ovocia, octu a zeleniny.
Ražný kvások vyniká vysokým obsahom vitamínov skupiny B.
Má tiež veľa železa, vlákniny, horčíka, zinku a selénu.
Vďaka tomu prospieva črevám, ale aj chráni telo pred voľnými radikálmi, podporuje činnosť štítnej žľazy a urýchľuje regeneráciu organizmu.
Ako si založiť kvások?
Ingrediencie:
0,5 šálky ražnej múky (napr. 720 a viac)
0,5 šálky teplej vody
Spôsob prípravy:
Pripravte si nádobu s pomerne veľkým priemerom – pre vaše pohodlie pri miešaní a vyberaní kvásku.
Ražnú múku a vlažnú, najlepšie prevarenú vodu, vymiesime na jednotnú, cestovitú konzistenciu.
Nádobu prikryjeme bavlnenou utierkou a odložíme na teplé miesto s teplotou asi 25 °C.
Potom dolejeme vlažnou vodou, najlepšie prevarenou.
Nastavte si pripomienku na telefóne: po 24 hodinách je potrebné prikŕmiť kvások.
Pridajte do hmoty ďalšiu šálku rovnakej múky a teplej vody, premiešajte.
Toto opakujte niekoľko nasledujúcich dní.
Kvások v tomto čase začne uvoľňovať bublinky a výrazne zväčší objem.
Takto pripravený kvások po pár dňoch je vhodný na prípravu chleba, rožkov, vianočky a pod.
Ak ho máte priveľa, môžete sa oň samozrejme s niekým podeliť.
Vykysnutý kvások môžete skladovať v chladničke – namiesto pokrievky ho prikryte gázou (malo by mať prístup vzduchu).
Aby sa zobudil, treba ho znova nakŕmiť – rovnakým množstvom vody a múky, ako na začiatku.
Množstvo môžete znížiť, ale vždy v pomere 1:1.
Čím starší je kvások, tým kvalitnejšie pečivo získate.
Ražný kváskový chlieb – kto by ho nemal jesť?
Kváskový chlieb, hoci sa považuje za zdraviu prospešný, nie je vhodný pre každého.
Kváskovému ražnému chlebu by sa mali vyhýbať ľudia s prekyslením žalúdka a s bezlepkovou diétou.
Nie je vhodný ani pre ľudí s chronickými tráviacimi problémami a s citlivým žalúdkom.
Môže spôsobiť aj nadúvanie.
V takýchto prípadoch bude oveľa lepšie fungovať biele pečivo – nebude dráždiť žalúdok.
Ľudia s celiakiou by mali siahnuť po bezlepkovej verzii.
Dobré médiá