Deťom treba mikróby, nie zbytočné antibiotiká: JE TO DOKÁZANÉ – Prehnaná hygiena spôsobuje viac škody, ako osohu!

2531 0

Samozrejme, dnes je umývanie a dezinfikovanie rúk extrémne dôležité pri ochrane nášho zdravia. Mnohí rodičia to však s čistým, ba až sterilným prostredím pri výchove detí prinajmenšom preháňajú a namiesto dobrej veci spôsobujú svojim ratolestiam nemalé problémy.

Prečo by sme deťom mali dovoliť, aby sa „ušpinili“?

Keď sme boli malí, hrali sme sa celé hodiny na pieskovisku, vyťahovali červíkov z blatovej hliny a chytali všetko možné naokolo. Len čo sme však prišli domov, umyli sme si ruky a šli sa najesť.

Taká „normálka“ niektorých generácií, ktoré mali imunitu v pohode a slovo alergia takmer vôbec nepoznali. Dnešné deti ich však majú čoraz častejšie. Čím to je?

Mikrobiologička Marie-Caire Arrieta tvrdí, že za to môžu precitlivení rodičia, ktorí majú v taške nonstop pripravené dezinfekčné prostriedky, aby mohli svojim deťom vyčistiť špinavé ruky.

Najlepšie nápady na váš e-mail

Nechajte sa inšpirovať! Každý deň vám pošleme súhrn najlepších nápadov priamo na váš e-mail.

Samozrejme, za podmienky, že ich vôbec pustia na to ihrisko…

„Podľa nových dôkazov má odstraňovanie špiny z rúk antibakteriálnymi a dezinfekčnými mydlami a liečenie nekonečnými dávkami antibiotík zásadne negatívne účinky na imunitný systém detí,“ píše spoluautorka populárnych kníh zo série Doba jedová.

Celoživotné zdravie

Spolu so svojím koautorom Brettom Finlayom zistili, že naše celoživotné zdravie určuje predovšetkým črevná mikroflóra vybudovaná v ranom veku.

Profesorka na Univerzite Calgery vysvetľuje, že dieťa po narodení nemá v tele mikróby, ale získa ich postupným kontaktom s nimi. Netreba sa však toho obávať, pretože ide o prirodzený proces, nakoľko sa im nedá vyhnúť a k nášmu životu jednoducho patria.

Sú totiž dôležité pre imunitu jednotlivca, pretože bez mikróbov si ju nedokážeme vybudovať a „trénovať“ sa voči nim.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Foto: Pixabay

Mikrobiologička pracuje aj s tzv. hypotézou hygieny.

Tá tvrdí, že za nárastom alergií, obezity, zápalových ochorení vnútorností či autizmom nie je genetika, ale nový trend týkajúci sa prehnanej hygieny malých detí.

Odôvodňuje to tým, že genetika sa nemení tak rýchlo ako nové zvyklosti, vyplývajúce z ľudského správania.

Mesto verzus dedina

Odvoláva sa aj na viaceré výskumy, ktoré priniesli poznatky o tom, že deti vyrastajúce v prírodnejšom prostredí majú menší nábeh na astmu ako tie, ktoré vyrastajú napríklad v mestských podmienkach dýchajúcich sterilitou.

Vedkyňa, ktorá je sama matkou, rodičom odporúča, aby svojim ratolestiam umožnili hrať sa s domácimi miláčikmi, pretože to ich zdraviu rozhodne neuškodí. Rovnako im radí, aby zbytočne neumývali predmety, ktoré deťom padnú na zem.

Ak mu napríklad vypadne cumlík, očistite ho tým, že ho ocmúľate vo svojich ústach a potom mu ho vrátite.

V prípade, že sa naň prilepili nejaké nečistoty, stačí ho opláchnuť vodou bez použitia čistiacich prostriedkov.

Profesorka však tvrdí, že netreba úplne zanevrieť na zásady hygieny.

Ruky si treba umývať pred jedlom, po použití toalety či po vystúpení z hromadných dopravných prostriedkov.

A, samozrejme, na zvýšenú hygienu treba dbať v aj čase epidémií. Základom však je podľa nej nájsť rovnováhu medzi hygienou a kontaktom so správnou dávkou mikróbov.

Foto: pixabay
Foto: pixabay
Foto: pixabay
Témy:


Pridajte svoj komentár