Rodičovstvo v 80. a 90. rokoch bolo úplne iné ako dnes.
Mnohí rodičia boli ľahostajnejší a deti vďaka tomu mali často väčšiu voľnosť.
Neboli mobilné telefóny a napriek tomu sa nikto nebál pustiť deti von samé.
Pozrite si fotografie z facebooku, ktoré vás vrátia do minulosti.
V tých časoch boli situácie, ktoré sa dnes zdajú byť nemysliteľné.
Už len pri pomyslení na ne niektorým ľuďom stoja vlasy dupkom.
Deti mali možno viac slobody a rodičia boli voči niektorým veciam oveľa ľahostajnejší.
Dokonca aj bezpečnosť najmenších detí mala úplne inú definíciu, ako dnes.
Cigarety – vždy a všade
V tých časoch bolo bežné fajčiť v interiéroch a fajčilo sa aj v prítomnosti detí.
Často dokonca aj pri stole, počas jedla.
Nikoho to vtedy neprekvapovalo a nikoho nenapadlo, že možno nie je najlepší nápad vyfúknuť niekoľkoročnému dieťaťu dym do tváre.
Deti chodili dokonca do obchodu kúpiť rodičom pivo a cigarety.
Ak by dnes niekto predal cigarety maloletému, bol by to poriadny škandál, no vtedy sa o to nikto nestaral.
Vysoko rizikové cestovanie?
Ak ste sa narodili začiatkom 80. rokov minulého storočia, zažili ste cestovanie autom bez detskej autosedačky.
Deti sedeli vzadu a nikto nedbal ani na to, aby boli pripútané bezpečnostným pásom.
Dnes by ste za prevážanie malých deti bez autosedačky dostali mastnú pokutu.
Nehovoriac a nebezpečenstve, ktoré na cestách číha.
Rodičia išli na párty k susedom a deti nechali samé doma
V minulosti bolo bežné, že aj malé deti ostávali doma samé.
Keď sa rodičia chystali na oslavu k susedom, uspali deti a odišli.
Samozrejme, boli väčšinou nablízku, ale doma ostávali samé aj 4 ročné deti.
Nebolo výnimkou, že starší súrodenci strážili mladších.
Dnes sa rodičia často boja vzdialiť od svojich malých detí aj do vedľajšej izby a kvôli zvýšenej bezpečnosti používajú detské vysielačky, tzv. elektronické pestúnky.
Detstvo na socialistickom sídlisku
Život na sídlisku v 70. a 80. rokoch mal svoje plusy aj mínusy. Bol to čas skromnosti, ale aj silných medziľudských vzťahov a komunitného ducha.
V priebehu niekoľkých rokov boli odovzdané státisíce panelových bytov.
Tapety v starých izbách si asi pamätá každý.
V blízkosti panelových domov sa nachádzali obchodné domy, kaderníctvo a ďalšie obchody poskytujúce služby potrebné pre každodenný život.
Pre potreby mnohých rodín vznikli na sídliskách aj škôlky a školy.
Charakteristické pre niektoré panelové domy bolo, že na jeden balkón ste sa dostali z dvoch bytov. Aj táto fotka vznikla na takomto balkóne.
Aj keď bola kuchyňa stiesnená alebo kúpeľňa malá, rodiny milovali svoje prvé hniezdo.
Deti na sídliskách sa celé dni hrali vonku.
Poobede bolo ihrisko hlučné, deti viseli na preliezačkách a šmykľavke.
Vaša ratolesť sa výborne zabávala a mnohí ľudia si na túto scénu z detstva po desaťročiach radi spomínajú.
Socialistické Československo, rovnako ako mnoho ďalších krajín, hľadalo riešenies nedostatkom bytov.
A našlo ho v podobe prefabrikovaných panelových domov, ktoré začali rásť na okrajoch miest a stali sa symbolom novej éry.
Nedostatok bytov bol v Československu obzvlášť akútny. Vojna zanechala stopy aj tu
Socialistický režim si dal za cieľ poskytnúť bývanie širokým vrstvám obyvateľstva.
Na začiatku boli stavané prevažne tehlové domy, ale v roku 1959 sa komunistická strana rozhodla, že bytovú otázku vyrieši rýchlejšie a efektívnejšie.
Panelová výstavba sa stala prioritou, a tak počas nasledujúcich rokov vznikli celé štvrte nových domov, ktoré boli typické svojou rýchlosťou výstavby a jednotnosťou.
Tak čo, pamätáte si aj vy niektorú z hore uvedených situácií?
Dobré médiá