Človek ako tvor spoločenský

Človek odpradávna vyhľadával spoločnosť. Už v praveku ľudia žili v tlupách, pomáhali si, a tak mohli prežiť. V skupine si delili prácu, jedlo aj povinnosti.Sám by určite neprežil. Okrem toho, samota je ťažká. Nemáme sa s kým podeliť o radosť, o žiaľ , bolesť , či starosti. Veru, aj bolesť sa ľahšie znáša, ak sa o ňu podelíme. Musíme však vedieť, komu sa máme zdôveriť. Môže sa stať, že by niekto naše starosti alebo problémy zneužil, alebo dokonca využil vo svoj prospech.

Priateľ, či nepriateľ ?

Všetci máme svojich priateľov, ktorí nás dobre poznajú a podporujú. V ťažkej situácii sa ukáže, kto je skutočný priateľ. Ťažkosti preveria pevnosť našich zväzkov. Vtedy zistíme, že nie všetci, ktorým sme verili, sú pre nás oporou. Možno sme sklamaní a ťažko budeme niekomu do budúcnosti veriť. Svojich najbližších si budeme vyberať veľmi opatrne. Niet sa čomu čudovať, skúsenosti nás poučia. No mnohí z nás naivne veria všetkým. Ako sa tomu vyhnúť?

Nechcete sa predsa popáliť

Nedá sa dopredu zistiť, kto má čestné úmysly, alebo ich len predstiera. Ľudia sú rôzni. V podstate sa im nedá veriť. Ostré situácie preveria ich charakter. Avšak niekto zostane sám nie svojou vinou. Stratí blízkeho, alebo je rodina veľmi ďaleko. Vtedy a cíti opustený a všetko tak ide ťažšie. Možno už nemá chuť ani silu hľadať niekoho, s kým by sa delil o všetko vo svojom živote. Ale jedno riešenie tu predsa len je. Že neviete?

Bezhraničná láska

Predsa naši štvornohí miláčikovia. Psíky, mačky, korytnačky, či dokonca hady. Menovať by sme mohli hádam všetkých zástupcov zvieracej ríše. I keď, pes je nerozlučným spoločníkom človeka prakticky už od vzniku života na Zemi. Netreba hádam zdôrazňovať, že psík má k svojmu pánovi vždy úmysly čestné a jeho láska je bezhraničná. Máme o tom mnoho dôkazov priamo zo života. A netreba azda pripomínať ani to, že človek sa k nim chová nie vždy pekne, i keď si to nezaslúžia.

Ako sa postarať o psíka?

Chvalabohu, väčšina z nás nedá na svojich obľúbencov dopustiť a príkladne sa o nich stará. I keď je pravda, že psík toho veľa nepotrebuje a dáva nám oveľa viac. V prvom rade by sme si mali zaobstarať pelech pre psa, aby mal svoje miesto v dome. Rýchlo sa naučí, že ho nemôže roztrhať a poťah sa dokonca dá oprať v práčke. Možno by mu stačilo aj obyčajné ležadlo, ktoré mu pokojne môžeme dať aj von do búdky. Vodítko, obojok a misky s vodou a krmivom sú nevyhnutnosť. Ak máme malé plemeno , praktická je aj taška pre psa, v ktorej ho môžeme pokojne prepravovať alebo brať so sebou. Nuž, fantázii sa medze nekladú. A toto malé klbko nám bude určite dôležitou oporou do konca.