Malé izby si vyžadovali iný typ zariadenia a poriadnu dávku vynaliezavosti: robustný štýlový nábytok z rodinných domov sa väčšinou nezmestil a vstavané skrine výrazne zlepšili obývateľnosť bytov.
Malé izby, obmedzená ponuka
Pre rodiny s deťmi bola obývačka považovaná za luxus ako taký, keďže v dvoj- či jeden a pol izbových bytoch bola jedna izba často pre mladých a druhá pre rodičov, pričom tá slúžila aj ako obývačka.
Na kúpu modernejšieho nábytku a bytového textilu si ľudia museli často brať pôžičky.
Verejne vystavené kúsky zároveň neboli vždy dostupné a nebolo nezvyčajné, že útulný interiér sa do bytu jednoducho nezmestil.
Samozrejme, aj výber bol obmedzený, takže zariadenie každého bytu vykazovalo veľa podobností.
Typ nábytku
Koncom 50. rokov sa na Priemyselnom veľtrhu predstavil moderný nábytok z lešteného dreva, ktorý sa stal veľmi obľúbeným okrem iného aj preto, že jednotlivé prvky, ktoré bolo možné zakúpiť aj samostatne, poskytovali pomerne veľkú variabilitu.
Skriňová linka a vitrína boli rovnako ako konferenčný stolík častou, takmer nepostrádateľnou, súčasťou obývačky.
Možnosti sedenia siahali od čalúnených stoličiek a kresiel cez pufy z umelej kože a potom, s rastúcou popularitou plastov, až po vstrekované, demontované stoličky.
Mimochodom, to druhé pôvodne navrhol francúzsky dizajnér Henry Massonnet pod názvom Tam Tam seat.
Spomedzi typického nábytku mala veľkú kariéru škrupinová stolička a vzniklo mnoho verzií.
Keď už hovoríme o doplnkoch a dekoráciách, možno povedať, že v obľube boli najmä čipkované obrusy, keramické sponky a štipce, ktoré sa okrem vitríny často umiestňovali napríklad aj na vrch televízora.
Nemohli chýbať ani typické lustre.
Sledujte nás na Google News
po kliknutí zvoľte „Sledovať“