Človek ako tvor spoločenský

Človek odpradávna vyhľadával spoločnosť. Už v praveku ľudia žili v tlupách, pomáhali si, a tak mohli prežiť. V skupine si delili prácu, jedlo aj povinnosti.Sám by určite neprežil. Okrem toho, samota je ťažká. Nemáme sa s kým podeliť o radosť, o žiaľ , bolesť , či starosti. Veru, aj bolesť sa ľahšie znáša, ak sa o ňu podelíme. Musíme však vedieť, komu sa máme zdôveriť. Môže sa stať, že by niekto naše starosti alebo problémy zneužil, alebo dokonca využil vo svoj prospech.

Priateľ, či nepriateľ ?

Všetci máme svojich priateľov, ktorí nás dobre poznajú a podporujú. V ťažkej situácii sa ukáže, kto je skutočný priateľ. Ťažkosti preveria pevnosť našich zväzkov. Vtedy zistíme, že nie všetci, ktorým sme verili, sú pre nás oporou. Možno sme sklamaní a ťažko budeme niekomu do budúcnosti veriť. Svojich najbližších si budeme vyberať veľmi opatrne. Niet sa čomu čudovať, skúsenosti nás poučia. No mnohí z nás naivne veria všetkým. Ako sa tomu vyhnúť?

Nechcete sa predsa popáliť

Nedá sa dopredu zistiť, kto má čestné úmysly, alebo ich len predstiera. Ľudia sú rôzni. V podstate sa im nedá veriť. Ostré situácie preveria ich charakter. Avšak niekto zostane sám nie svojou vinou. Stratí blízkeho, alebo je rodina veľmi ďaleko. Vtedy a cíti opustený a všetko tak ide ťažšie. Možno už nemá chuť ani silu hľadať niekoho, s kým by sa delil o všetko vo svojom živote. Ale jedno riešenie tu predsa len je. Že neviete?