Približne pred rokom nám do redakcie portálu To je nápad! poslala tip čitateľka Zuzana.
Tip pre extra úrodu
Pochválila svojou jedinečnou technikou, ktorú používa pri pestovaní uhoriek.
Vyskúšali sme ju a boli sme skutočne prekvapení, ako skvelo funguje. „Na Marka – do zeme uhorka,“ tak znie známe príslovie, ktoré dáva tušiť, že sa blíži čas sadenia uhoriek.
Najlepšie nápady na váš e-mail
Nechajte sa inšpirovať! Každý deň vám pošleme súhrn najlepších nápadov priamo na váš e-mail.
A preto sme sa rozhodli včas sa s vami podeliť o tento skvelý pestovateľský tip, ktorý je zároveň skvelou príležitosťou, ako využiť zvyšky chlebíka a premeniť ho na bohatú úrodu uhoriek.
Ak chcete naozaj dobrú úrodu uhoriek, je potrebné dopriať im poriadnu výživu.
A v tom vám môže pomôcť stará známa činnosť – kvasenie.
Naplňte vedierko do 2/3 chlebovými kôrkami a zalejte vodou.
Namočené kôrky niečím zaťažte, v opačnom prípade budú plávať, keď chlieb začne kysnúť.
Umiestnite vedro na teplé miesto na dobu jedného týždňa.
Výsledná konzistencia sa riedi vodou v pomere 1:3 a použije sa ako hnojivo, ktorým zalejeme čerstvo zasadené uhorky.
Zalievame od začiatku kvitnutia až kým plody nie sú veľké.
Starší chlebík a strúhanka pre paradajky
Farmár už experimentoval takmer so všetkými radami a odporúčaniami, ako dopestovať bohatú úrodu bio paradajok, bez umelých hnojív a chemikálií.
Používa na to výhradne domáce metódy a zlepšováky, ktoré používali už naši predkovia.
V starých knihách o pestovaní sa dočítal o využití starého chleba – áno čítate správne.
Rozhodol sa teda tento malý experiment vyskúšať.
„Kedysi som experimentoval s organickým hnojivom z obchodu, postupne som sa však rozhodol vystačiť si s vlastnými zdrojmi a múdrosťou našich predkov.
Už dve sezóny nedám dopustiť na prastarý trik – využitie starého pečiva pri pestovaní.“
Prvý rok postupoval muž nasledovne.
Chlebové kôrky, zvyšky domácej strúhanky a ďalšieho pečiva, ktoré nebolo vhodné na konzumáciu zhromažďoval a sušil.
Keď prišlo na vysadenie sadeníc v záhrade, vykopal o niečo hlbšie jamy ako zvyčajne, nasypal do nich hrsť rozdrveného suchého pečiva a zalial odstatou dažďovou vodou.
Akonáhle sa voda vstrebala, zasadil do jamky sadenicu ako zvyčajne.
Rajčiny rástli do sily, tmavozelené listy voňali plodmi omnoho skôr, ako rajčina zarodila.
Úroda bola veľmi dobrá a preto sa túto metódu rozhodol na ďalší rok zopakovať.
Malé vylepšenie
Na ďalší rok použil ešte jeden starý zlepšovák – drevený popol.
Postupoval pritom ako predošlý rok.
Hrsť strúhanky zalejeme vodou, chvíľu počkáme, potom pridáme hrsť dreveného popola, opäť vodu a až teraz vložíme do pôdy sadenicu.
Popol je vynikajúce prírodné hnojivo, ktoré pomôže udržať paradajky silné a vitálne.
Úroda bola ohromná!
Prečo to funguje?
Hoci naši predkovia netušili, prečo tieto biologické stimulanty fungujú, dôležité pre nich bolo, že výsledkom ich použitia je bohatá úroda.
Pomletý starší chlieb ako aj drevený popol pôsobia na kvalitu pôdy.
Pritiahnu prospešné baktérie, ktoré podporujú rast a produkujú ďalšie živiny.
Navyše, narozdiel od umelých hnojív prispievajú k tomu, že živiny sú v pôde rozložené rovnomerne.