Po tomto tmavom koktejli prestanú mať škodcovia na vaše rastlinky chuť: Nestojí to nič a navyše ušetríte za drahé umelé hnojivá!

Už žiadne umelé hnojivá s obsahom fosfóru a draslíka: Táto surovina, ktorú bežne vyhadzujem ich dokáže perfektne nahradiť a ešte omnoho viac!

Keď sa opäť ochladilo, boli sme nútení znova kúriť v krbe, pretože teplota v našej doline spadla v noci až na -/sedem stupňov pod nulou. Nakoniec som však bola aj celkom rada, pretože si môžem odložiť viac dreveného popola a dnes už viem, že v záhradke ho vyvážim zlatom!

Neexistuje žiadna iná prírodná surovina, ktorá by obsahovala cenný draslík v takom množstve a väzbách na iné cenné zložky, ako práve popol z dreva. Okrem už spomínaného draslíka obsahuje aj vápnik, horčík, železo, kremík, fosfor, síru,mangán, bór a ďalšie zlúčeniny. Najcennejší je práve už spomínaný popol z dreva ale aj ten, ktorý ostane po spaľovaní slamy.

Hnojivo s obsahom draslíka a fosforu už nepotrebujete!

Drevený popol ho totiž perfektne nahradí. 100 g dreveného popola obsahuje 3 g fosforu, 8 g draslíka a 25 g vápnika – bez pridaných chemických látok. Dokonca, popol zo slamy je na fosfor ešte bohatší.

Počas jarnej prípravy pôdy používam 1 šálku dreveného popola na 1 meter štvorcový pôdy (jednoducho rozsypem)– táto dávka je perfektnou náhradou síranu draselného a obzvlášť dobre vyživí predovšetkým piesčité pôdy, v ktorých je okrem iného problém aj s výskytom bóru.

Nielen v suchom stave

Popol nemusíte používať len v suchom stave, ale pripravte si z neho aj vynikajúce hnojivo. 1 šálku popola rozpustíte v 1 vedre vody a používajte ako hnojivo na rastliny (ja používam každé dva týždne). Vďaka obsahu fosforu, ktorý potrebujú kvety pre krásne kvitnutie je nevyhnutou súčasťou zálievky pre moje okrasné rastliny a kríky. Dokonca týmto roztokom pravidelne zalievam aj stromy.

Posilňuje a zvyšuje odolnosť

Pravidelná aplikácia popola do pôdy – vo forme zálievky alebo len nasypaním na povrchovú vrstvu, pôsobí proti chorobám a chráni plodiny aj pred vrtochmi počasia – zvyšuje ich odolnosť. Už moja babička vedela, že rastliny, ktoré sú zalievané vodou s popolom prestávajú byť atraktívne pre vošky a „listožravých“ škodcov – ako to hovorila ona, listy majú potom typickú vôňu, ktorú mi síce až tak nevnímame, ale škodcovia áno.

Kontakt s popolom teda škodcov priamo nezabíja, ale vytvára nepriaznivé prostredie pre ich pôsobenie. Špeciálne by sa mal aplikovať na listy rastlín, ktoré chcete ochrániť pred spomínanými votrelcami. 100 g preosiateho popola rozpustíme v 10 litroch vody a túto zmes nastriekame na kapustu a listy ríbezlí, sliviek či ruží (v mojej záhrade vošky milujú najmä tieto druhy).

Ako však určite tušíte, ani s dávkovaním popola vaším rastlinkám to netreba príliš preháňať. Pri extrémnej dávke sa môže stať, že z pôdy sa odťahujú dážďovky, ktoré sú na rozdiel od nepríjemných škodcov naopak veľmi prospešné.

Dnes najobľúbenejšie