Asi nie je prekvapením, že neskúsení hubári túto lesnú pochúťku vynechajú.
Pohľad na zrelý hnojník vie totiž poriadne odradiť a mladý hríb je na pohľad veľmi nenápadný.
Má však skvelú chuť.
Ako rozpoznať netradičnú, ale chutnú hubu podľa portálu smakosze.
Podceňovaná huba
Skutočné umenie zbierania húb pozostáva z dvoch zručností.
Prvou je vedieť, kde konkrétne druhy hľadať.
Druhou je rozpoznať lahodnú hubu, keď ju uvidíte.
Hnojník je huba, ktorá sa vyskytuje počas celej sezóny a prakticky všade – na lúkach, v záhradách a dokonca na smetiskách.
Má rád miesta ľuďmi zanedbané, no nesúce neblahé stopy ľudskej činnosti – tzv. rudelárne biotopy, ako sú ruiny, postindustriálne oblasti a okraje diaľnic.
Ako rozpoznať hnojník
Čo sa týka jeho rozpoznania, nie je to ťažké, ak viete, že je jedlý a oplatí sa ho hľadať.
Má predĺžený klobúk s dlhou nohou vo vnútri.
Keď je hnojník zrelý na zber, je biely, ale po zbere rýchlo sčernie a potom sa zmení na mazľavú kašu.
Táto autolýza trvá len niekoľko hodín.
Preto by ste ho mali zjesť takmer okamžite a zbierať len úplne biele plodnice.
Pre jeho nezvyčajný tvar môžete jeho klobúk ľahko naplniť – napríklad nivou.
Potom obaliť a rýchlo opražiť do zlatista.
Iní odporúčajú vyprážať v pivnom alebo podobnom palacinkovom cestíčku a nepridávať príliš veľa korenín, aby sa nestratila pôvodná chuť huby.
Konzumácia tejto huby má protizápalové účinky a schopnosť regulovať hladinu cukru v krvi.
Najšpecifickejšie znaky, ktorá nás uisťujú, že sme našli hnojník, je sčernenie.
Skúsení zberatelia však oceňujú, že si ho môžete priniesť z výletu aj vtedy, keď už sú huby, ako sa zdá, všetky vyzbierané.
Samozrejme, treba pripomenúť, že huby, pri ktorých si nie sme istí, by mal posúdiť odborník.
V prípade hnojníka to znamená riziko, že sa huba pokazí cestou do Sanitárno-epidemiologickej stanice.
To je však oveľa menšie riziko ako konzumácia húb neznámeho pôvodu.
Pre zberaní húb buďte opatrní a do košíka vkladajte len huby, pri ktorých ste si na 100% istí, že sú jedlé.
Veľa šťastia!
Dobré médiá