Predkovia mojej babičky pochádzali z veľmi drsných podmienok centrálneho Ruska. V týchto zemepisných šírkach neboli ani tie najextrémnešie vrtochy počasia ničím výnimočným a preto bolo dopestovanie plodín veľmi náročné. Oni si však aj napriek tomu dokázali vyvinúť zlepšováky, vďaka ktorým dokázali prežiť. Na jeden som si spomenul len pred pár rokmi a hoci neviem celkom presne ako, ale funguje to!
Babičkyn kameň
Skôr, ako som túto metódu použil, úrodu sliviek som mal len každé 2-3 roky a niektoré stromy mi dokonca nerodili aj dlhšie. Žena si spomenula, že babka vždy dávala pod snové stromčeky kamene. Zobrali sme teda pár väčších kusov kameňov a išli sme sadiť. Keď sme sadili mladé stromčeky, jednoducho sme vykopali jamu a kameň sme vložili blízko ku koreňom slivky. Potom sme nahrnuli hlinu a na vrch rozložili vrstvu mulču. Na slivky sme jednoducho zabudli a nechali sme ich žiť svojím životom. Na ďalší rok som odtrhol kvety a púčiky, aby sa slivka nevysilila a nechal som naďalej rásť a pevnieť.
Na ďalší rok sme mali z okolia jediný úrodu, jarné mrazy susedom vykynožili úrodu, my sme však mali sliviek a sliviek aj na rozdávanie. Aj počas ďalšej jari som si všimol, že napriek mojím obavám, jarné mrazy slivku nepoškodili a v lete sme sa dočkali plodov.
Sledujte nás na Google News
po kliknutí zvoľte „Sledovať“