Soňa Stančíková je dnes už vydatá žena, no pred svadbou mala poriadnu dilemu. „Moja predstava o krajkovaných šatách v štýle vintage zmizla vo chvíli, keď ma priateľ požiadal o ruku. Odrazu som vedela, že tie šaty musia byť originálne, niečím iné, moje,“ vysvetlila pre Dobré noviny a prezradila, ako vznikali jej vysnívané šaty, na ktorých sa nakoniec ocitli detvianske motívy.
Korzet ešte vynosí
Keď ešte Soňa nepoznala úplne presnú podobu šiat, tušila aspoň jedno – musia byť zdobené ručnou farebnou výšivkou, s detvianskymi motívmi a musí si ich vyšiť sama. Napokon, uľahčoval jej to blízky vzťah k vyšívaniu. „K ľudovým motívom mám blízko už odmalička. Moja prastará mama bola vychýrenou vyšívačkou krivou ihlou v Detve. V roku 1968 založila predajňu s detvianskym ľudovým umením, kde zhotovovala a predávala kroje, vyšívané obrusy a rôzne doplnky zdobené ručnou výšivkou. Predajňa funguje dodnes a ja som už štvrtou generáciou v rodinnom biznise,“ dodala Soňa.
Hoci mala jasnú predstavu o tom, že výšivka bude farebná, netušila, kde presne sa bude nachádzať. Ďalšiu veľkú dilemu jej pomohla rozlúsknuť sesternica, ktorá vymyslela, že šaty sa budú skladať z korzetu a dlhej tylovej sukne. Výšivka sa mala nachádzať práve vo vrchnej časti, teda na korzete. Fantastické bolo aj zistenie, že šaty sa dajú vďaka takémuto riešeniu využiť aj v iný deň ako v ten svadobný. „Keďže je korzet samostatnou časťou, dá sa nosiť na rôzne príležitosti, vynikajúco sa hodí napríklad k úzkym džínsom,“ prezradila Detvianka „vychytávku“, o akú je väčšina neviest ukrátená.
Sledujte nás na Google News
po kliknutí zvoľte „Sledovať“